Za studzień—sakavik 2013 hoda na AAT «Biełaruśkalij» było vyrablena 2,207 młn. t kalijnych uhnajeńniaŭ, što na 5,5% bolš za anałahičny letašni ŭzrovień. Ab hetym paviedamili na pradpryjemstvie 23 krasavika ŭ chodzie pres-tura.
U 2012 hodzie abjom vytvorčaści kalijnych uhnajeńniaŭ skłaŭ 7,951 młn. t, što na 9% mienš za ŭzrovień 2011 hoda. Hetuju tendencyju na pradpryjemstvie źviazvajuć ź niestabilnaj situacyjaj na suśvietnym kalijnym rynku. Abjom vytvorčaści techničnaj soli ŭ pieršym kvartale 2013 hoda skłaŭ 507,1 tys. t (na 66,2% bolš, čym za adpaviedny pieryjad 2012 hoda), charčovaj soli — 21,5 tys. t (na 6,2% bolš), karmavoj soli — 21,1 tys. t (na 26% bolš).
Prodaž kalijnych uhnajeńniaŭ u 2012 hodzie na ekspart skłaŭ 6,405 młn. t (na 17,7% mienš za ŭzrovień 2011 hoda).U svaju čarhu pastaŭki pradukcyi na ŭnutrany rynak vyraśli ŭ paŭtara raza i dasiahnuli 1.541 tys. t. Za try miesiacy hetaha hoda na ŭnutrany rynak pastaŭlena 624,4 tys. t, na ekspart — 1.583,3 tys. t (plus 24,1% da ŭzroŭniu pieršaha kvartała 2012 hoda).
Hieahrafija ekspartu pradstaŭlena 79-ju krainami. Asnoŭnymi rynkami zbytu zastajucca krainy Azii, Łacinskaj Amieryki, Zachodniaj i Uschodniaj Jeŭropy.
Pradukcyjnaść pracy pa vałavym dadadzienym košcie ŭ faktyčnych cenach za 2012 hod vyrasła ŭ 1,3 razu. Znos asnoŭnych fondaŭ, jak padkreślili na pradpryjemstvie, za apošnija hady «značna źniziŭsia»: kali ŭ 2006 hodzie jon składaŭ 74%, to ŭ 2012-m — 43,8%.
Vyručka ad realizacyi pradukcyi, rabot, pasłuh za studzień—śniežań 2012 hoda pavialičyłasia na 35,2%. Jak adznačyli śpiecyjalisty "Biełaruśkalija", pry prahnazujemych abjomach prodažu i isnujučym parytecie cen na ŭnutranym i źniešnim rynkach u 2013 hodzie AAT čakaje atrymać na 14% bolš vyručki, čym letaś. Za 2012 hod naličana padatkaŭ i płaciažoŭ na sumu 10,4 trłn. rubloŭ, što ŭ 1,2 razu bolš, čym za 2011 hod.
Novyja detali źniknieńnia Anatola Kotava. Jachta ź im źmianiła kurs na Abchaziju, dzie jaho vyvieli supracoŭniki FSB. Ale vykradańnie ci insceniroŭka?
Kamientary