Kamierton Siarhieja Vahanava.
Niedzie napačatku maja partał tut.by paviedamiŭ, što ŭ dvary doma № 19 pa Uljanaŭskaj vulicy minskija amatary krajaznaŭstva znajšli nadmahilny kamień, źviezieny ŭ nieviadomy čas ź jakichści haradskich mohiłak.
Znajšli, tak by mović, siakieru pad łavaj. Bo piać hadoŭ tamu ja ŭžo namahaŭsia razhledzieć litary, što ŭjelisia ŭ ciomna-rudy hranit: «Michaił Jefimovič Biełocierkovskij. Umier na 27 hodu ot roždienija 17 apriela 1866 hoda». Na inšym baku bolš vyrazna — «Brat bratu». Niešta, musić, zdaryłasia z baćkami Michaiła, mahčyma, i pachavany byli pobač...
Pra hety kamień ja daviedaŭsia ad Natalli Kačanoŭskaj, što žyvie ŭ tym dvary. Zvyš tryccaci hadoŭ tamu, kali jana tut pasialiłasia, kamień užo lažaŭ. Dakładniej, valaŭsia...
I voś ja iznoŭ la taho kamnia. Jak i piać hadoŭ tamu, vakoł bujaie maj i kapašycca dvarovaje žyćcio: niervova pryładžvajucca na ciesnuju parkoŭku bliskučyja aŭto; niepadalok iduć niejkija biaskoncyja budaŭniča-ramontnyja raboty; niešta marmyčuć, adčyniajaś, dźviery ŭ padjezdach, začynienyja na kodavyja zamki; na łaŭcy pobač z kamniem prysadžvajucca staryja, što vyjšli ŭ dvor padyšać... A voś i dziejny małady čałaviek raskłaŭ pa kiejsie niejkija papiery i niešta enierhična dakazvaje surazmoŭcu, prytrymlivajučy dvuma palcami kala vucha mabilnik...
Kali vieryć zhadanaj navinie ad tut.by, siońniašnija amatary krajaznaŭstva ŭzialisia za pošuki chacia b niejkich śladoŭ daŭniaha minčuka...
Nibyta kamień, jakomu amal paŭtara stahodździa, praź piać hadoŭ iznoŭ padniaŭsia ź ziamli...
Z Uljanaŭskaj ja pajechaŭ na Suchuju.
«...Što, niemcy i svaich habrejaŭ zabivali?!»Jahonaje ŭzrušeńnie było takim mocnym, što jon abyšoŭ kamiani z usich bakoŭ, ubačyŭ ślady staranna zaciortaj svastyki...
Tady, piać hadoŭ tamu, ja sustreŭ jaho la «Troch kamianioŭ», što ŭ roznyja niadaŭnija časy byli pastaŭleny ŭ pamiać ab tysiačach habrejaŭ z Hamburha, Dziusieldorfa i Bremiena, jakija zahinuli ŭ Minskim hieta i Traściancy. Siudy jon patrapiŭ vypadkova — pryjechaŭ sa Staŭbcoŭ naviedać siabra ŭ lakarni niepadalok.
Ja spytaŭ u jaho, kolki jamu hadoŭ, jak jaho kličuć i ŭ jakoj śfiery pracuje. Hadoŭ jamu akazałasia za sorak, pracuje inžynieram u kamunalnaj haspadarcy.
Ja nie viedaju, čamu ja spytaŭ u jaho pra heta. Mabyć, tamu, što sam byŭ uzrušany: mnie zdavałasia, što niama na Ziamli čałavieka, jaki ničoha nie viedaje pra Chałakost...
Mikałaj zašpiliŭ pinžak, schiliŭ u zadumiennaści hałavu z redkimi rusymi vałasami, potym šyroka pierachryściŭsia i pavolna nakiravaŭsia u bok Suchoj.
Ja viarnuŭsia pohladam da kamianioŭ. Nie, nie da tych troch ad niemcaŭ, a da inšych, chaatyčna paraskidanych prosta la ich padnožžaŭ.Ale kamiani-pomniki praciahvali vyrastać ź ziamli. Tady, piać hadoŭ tamu, kali prakładali ciepłacentral uzdoŭž Pierakopskaj, nie mienš za dva dziasiatki ściahnuli i kinuli la «Troch kamianioŭ»...Heta byli macevy — pomniki z habrejskich mohiłak na Suchoj, što źniščany jašče ŭ 70—90-ch hadach minułaha stahodździa.
Ja ŭzhadaŭ dzieda Sałamona.
Ja ŭjaviŭ, jak chavali jaho ŭ 1914 hodździe, kali jon, rabočy raźnicy, pamior ad suchotaŭ, a baćkie, małodšamu ź jahonych čaćviorych dziaciej, nie było i dvuch miesiacaŭ.
Jaho vieźli, mabyć, siudy, na Suchuju, pa Habrejskaj vulicy, paźniej čamuści nazvanaj Kalektarnaj. Voś tut była brama, pobač majsternia mohiłkavych kamieniačosaŭ...
Ja, viadoma, nie spadziavaŭsia, što znajdu macejvu ź jahonym imiem. Ale duch jahony peŭna łunaŭ nad hetym miescam, prymušaŭ ściskacca horła...
Zdalok, musić, my vyhladali dziŭnavata — Leŭ Słobin, viadomy kinadakumientalist, Siamion Liakumovič, adziny mo ŭ Minsku znaŭca idyša, i ja. Niechta prachodziŭ mima, niechta spyniaŭsia, nazirajučy, jak niemaładyja ludzi nachilajucca nad niejkimi kamianiami...«...Karp, dakładna, heta proźvišča Karp... A voś Cinie Fajlenbohien...» — Siamion Lvovič prašaravaŭ šmatkom suchoj travy imia pamierłaj u 1920 žycharki Minska, što pa voli losu i ekskavatara akazałasia ŭ miescy, dzie vyhulvajuć sabak... «A voś pa-rusku, «Basia Ufland', 26 janvaria 1907»...
Pobač prypyniłasia maładaja siamja — tata, mama dy chłopčyk hadoŭ dziesiaci.
Raptam tata — hustyja vałasy ź sivinoj ŭ pryhožym pradziele, nahavicy ŭ strełku, kašula pad halštukam, bieź pinžaka — uskliknuŭ: «Hladzi, jaki dobry budaŭničy materyjał!» — «Heta ž pomniki, tata!..»
Potym my sa Słobinym, usio žyćcio jakoha paśla vajny prajšło ŭ hetych vulicach i dvarach, vulicach i dvarach kolišniaha hieta, dzie zhinuła bieź viestak jahonaja siastryčka Tania, spuścilisia da Pierakopskaj, zaraz Jerusalimskaj.
My išli, spatykajučysia ab reštki macevaŭ, uhladajučysia ŭ napakavanyja śmiećciem pravały sklepaŭ, dzie chavalisia pakutniki hieta...
My prajšli ŭ pačatak vulicy, mima harodzika z kučaravym bulbianym baćvińniem, što niejkim cudam doŭžyŭ žyćcio na miescy źniesienych pryvatnych siadzibaŭ. Vializny bietonny kub schavaŭsia ŭ zaraśniku pustaziella, vakoł valalisia pustyja butelki, pački z-pad cyharet, abhortki ad cukierak... Na kubie było paznačana, što vulica nazvana «...u honar śviatkavańnia 3000-hodździa Jerusalima»...
«...Možno s uvieriennosťju hovoriť o privlekatielnosti Biełarusi dla turistov s jevriejskimi korniami iz Biełarusi, kotorym jesť čto priedłožiť, bud́ to duchovnyje, matierialnyje ili prosto čiełoviečieskije ciennosti, śviazannyje s jevriejskim naśledijem v Biełarusi…»
Heta z rekłamnaha tekstu «Bielinturysta».
U śpisie turystyčnych abjektaŭ — mohiłki na Suchoj.
Mohiłki, katorych niama.
...Prajšło piać hadoŭ. Da «Troch kamianioŭ» dadalisia jašče čatyry — ad žycharoŭ Kiolna dy Bona, Bierlina, Frankfurta-na-Majnie i Aŭstryi. Ale minskija macevy jak lažali, tak i lažać pokatam, zarastajučy byllom niaspynnaha času.
…Kali my, chto zaviecca biełaruskim narodam, nie spatykniomsia ab chryścijanskija, jaŭrejskija, musulmanskija, pratestanckija, unijackija kamiani, nie aprytomniejem u hrechu nie tolki pierad prodkami, ale i jak braty pierad bratami, to nieviadoma, kolki jašče pražyviom u dzikunstvie. Albo hetuju duchoŭnuju histaryčnuju pracu zrobiać za nas (nie, zamiest nas!) inšyja pakaleńni.
Mahčyma, toj samy chłopčyk, što ŭskliknuŭ: «Heta ž pomniki!»
Tamu što kamiani ŭsio roŭna vyrastuć ź ziamli.
kamerton_41@mail.ru
Kamientary