Kultura

Rarytetnuju knihu pra Mahiloŭščynu pieravydali rarytetnym nakładam

U Mahilovie vyjšła ŭ śviet cikavaja kniha. Heta sučasnaje pieravydańnie «Vopytu apisańnia Mahiloŭskaj hubierni» pad redakcyjaj Alaksandra Dembavieckaha.

U Mahilovie vyjšła ŭ śviet cikavaja kniha. Heta sučasnaje pieravydańnie «Vopytu apisańnia Mahiloŭskaj hubierni» pad redakcyjaj Alaksandra Dembavieckaha.

Sama kniha była vydadziena ŭ 1882—1884 hadach: try tamy nadrukavali ŭ drukarni hubiernskaha praŭleńnia ŭ Mahilovie na Dniapry. Heta ŭnikalnaje vydańnie, dzie apisany ekanomika, kultura, hieahrafija i byt žycharoŭ Mahiloŭskaj hubierni i ŭ XIX stahodździ.

Ideja pieravydańnia naležyć mahiloŭskim uładam, bo ciapier «Vopyt apisańnia Mahiloŭskaj hubierni» — rarytet, jaki jość tolki ŭ muziei i adździele krajaznaŭstva abłasnoj biblijateki. Pieravydańnie dazvolić pašyryć koła ludziej, jakija cikaviacca historyjaj Mahiloŭščyny.

Pieršy tom davoli vialiki — jon utrymlivaje amal 800 staronak. Heta narysy pra vioski, ujezdy i harady, pra pradpryjemstvy, jakija tam jość, a taksama pra pryrodnyja asablivaści, ramiostvy, tradycyi i hetak dalej. Kniha ŭtrymlivaje taksama kartu Mahiloŭskaj hubierni i hraviury. Druhi i treci tamy miarkujecca vydać u nastupnym hodzie.

U Mahiloŭskim abłvykankamie ličać, što pieravydańnie trochtomnika źjaŭlajecca dastojnym układam u spravu ŭšanavańnia pamiaci Alaksandra Dembavieckaha, jaki naprykancy XIX stahodździa bolš za 20 hadoŭ kiravaŭ Mahiloŭskaj hubierniaj. Jon šmat zrabiŭ: imia i spravy Dembavieckaha viadomy mnohim sučasnym mahiloŭcam. Historyki i krajaznaŭcy miarkujuć, što Dembavieckamu treba pastavić pomnik albo nazvać u jaho honar vulicu ŭ abłasnym centry.

Alaksandr Stanisłavavič ličycca najbolš talenavitym kiraŭnikom Mahiloŭščyny svajho času. Hubiernatar Dembaviecki byŭ taksama apiekunom navuk, finansavaŭ archieałahičnyja daśledavańni i paspryjaŭ adkryćciu ŭ Mahilovie historyka‑etnahrafičnaha muzieja. I adna ź jaho asabistych inicyjatyŭ — padrychtoŭka miascovymi siłami knihi pra žyćcio Mahiloŭskaj hubierni.

Ahulny nakład pieravydadzienaha pieršaha toma składaje tolki paŭtysiačy asobnikaŭ. «Vopyt apisańnia Mahiloŭskaj hubierni» trapić u biblijateki i navučalnyja ŭstanovy. A častka nakładu budzie padaravana hanarovym haściam Dnia biełaruskaha piśmienstva, jaki ŭ hetyja vychadnyja dni budzie adznačacca ŭ Škłovie.

Iłona Ivanova, «Źviazda»

Kamientary

Ciapier čytajuć

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni5

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni

Usie naviny →
Usie naviny

Mer Minska patłumačyŭ, čamu drevy na praśpiekcie Niezaležnaści zamianili na raśliny ŭ kadkach5

Dzianis Kučynski zajaviŭ, što novy palityčny siezon moža być vyrašalnym11

73‑hadovaha afhanca asudzili pa dźviuch palityčnych kryminałkach2

«Schudnieŭ na 10 kiłahramaŭ». Suŭładalnik architekturnaj studyi ZROBIM architects raspavioŭ pra čatyry miesiacy ŭ SIZA2

Zapłacili 8000 dalaraŭ za pucioŭku — i atrymali kašmar. Jak biełarusy źjeździli ŭ Turcyju ŭ piacizorkavy hatel10

Biełaruskaja siamja 10 hadoŭ nie mahła znajści schavanuju zanačku. Hrošy ŭvieś hety čas lažali ŭ piečy8

Tramp kardynalna pamianiaŭ koler vałasoŭ FOTAFAKT13

U Piermi bieśpiłotnik trapiŭ u šmatpaviarchovy dom4

Łavina nakryła 15 alpinistaŭ u Kabardzina-Bałkaryi. Paviedamlajecca pra siem zahinułych1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni5

Vital z-pad Vilejki, jaki padpaliŭ chatu z ułasnymi dziećmi, zavierbavaŭsia ŭ rasijskaje vojska. I prapaŭ na pieršym ža bajavym zadańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić