Jak Hruzija z samaj karumpavanaj krainy stała samaj prazrystaj
Pryncyp: čynoŭnikaŭ pavinna być mała, ale zarablać jany pavinny šmat.
Saakašvili ŭdałosia toje, što raniej nie zmoh navat Stalin: u Hruzii bolš nie biaruć chabar.
«Treba było ŭpeŭnić ludziej, što ty nasamreč zmahaješsia z karupcyjaj, bo kožny ŭrad pačynaje z abiacańniaŭ pieramahčy hetaje zło, ale sprava tak i nie kranajecca ź miesca», — apisvaje situacyju Šota Ucijašvili, kiraŭnik departamienta mižnarodnych i hramadskich suviaziaŭ ciapier užo apazicyjnaj partyi «Nacyjanalny ruch».
Transparency International, niaŭradavaja mižnarodnaja arhanizacyja pa baraćbie z karupcyjaj i daśledavańni ŭzroŭniu karupcyi pa ŭsim śviecie, užo nie pieršy hod adznačaje Hruziju jak krainu, u jakoj karupcyja źmianšajecca najbolšymi tempami.
U 2003 novaja ŭłada pryjšła faktyčna pad łozunham baraćby z karupcyjaj, bo pry Ševarnadze ŭsia kraina pakutavała ad hetaj źjavy. Biudžet krainy tady składaŭ usiaho $300-400 miljonaŭ. Ciapier jon pavialičyŭsia prykładna da $5 miljardaŭ.
Ekanomika nie mahła vyraści ŭ stolki razoŭ. Prosta hrošy, jakija sychodzili naleva, pastupova pierajšli ŭ kaznu dziaržavy.
Jak technična heta rabiłasia? «My adrazu skasavali DAI, bo hetaja struktura ad pačatku pabudavanaja na karupcyi, — tłumačyć Ucijašvili. — Z tak zvanaj «elitarnaj karupcyjaj» ludzi redka sustrakajucca, a z hetaj štodzień. Mnohija kazali, što situacyju ŭvohule nielha vypravić. U vypadku z DAI ŭ nas atrymałasia. A kali možna źmianić DAI — možna źmianić i ŭsio astatniaje».
Raniej u hruzinskaj DAI pracavała kala 15 tysiač čałaviek, jakija sami «zarablali» sabie na žyćcio. Ich usich zvolnili ŭ adzin dzień i naniali kala 2 tysiač novych patrulnych.
Źmianilisia i sami ŭmovy naboru: zamiest abaviazkovych čatyroch hadoŭ u akademii isnujuć śpiecyjalnyja kursy, dzie za paŭhoda možna atrymać prafiesiju patrulnaha. Aproč taho, ciapier ułady nie pavinny abaviazkova brać na pracu ŭsich vypusknikoŭ akademii, možna abirać najlepšych.
Čamu mienavita dźvie tysiačy čałaviek? Va ŭradzie padličyli, što mienavita stolki čałaviek u hetaj halinie kraina moža zabiaśpiečyć.
«Łohika prostaja, — raskazvaje Šota Ucijašvili. — Kali ty prymaješ čałavieka na dziaržaŭnuju słužbu, ty pavinien jaho zabiaśpiečyć, kab u jaho nie było apraŭdańniaŭ «My tam mała zarablajem, što nie možam utrymlivać svaju siamju».
Choć nijakaj pramoj zaležnaści pamiž zarobkam i karupcyjaj niama. Kali ty dasi čałavieku šmat hrošaj, heta nie značyć, što jon aŭtamatyčna pierastanie kraści». Z taho momantu, pa mierkavańni Šoty Ucijašvili, palicyjanty stali hladzieć na samich siabie jak na dobrasumlennych ludziej.
Niahledziačy na niekatoryja hučnyja skandały, status patrulnaj palicyi zachavaŭsia. Bolš za 80% ludziej kažuć, što daviarajuć «novaj DAI».
Kudy syšli tyja piatnaccać tysiač karumpavanych milicyjantaŭ, jakich vyhnali z utulnych miescaŭ?
«Nacyjanalny ruch», inicyjatar reformaŭ, zapeŭnivaje, što paśla zvalnieńnia takoj kolkaści ludziej pieršym nastupstvam, jak ni dziŭna, staŭ ekanamičny rost. Tak, z 2004 da 2012 ekanomika Hruzii štohod rasła amal na 7%, i heta niahledziačy na vajnu i kryzis.
«Kali ekanomika raście takimi tempami, to maładomu mužčynu niejkuju pracu možna znajści, — razvažaje spadar Ucijašvili. — Šmat chto ź ich syšoŭ u pryvatnuju achovu. Niekatoryja, viadoma ž, zastalisia biez pracy, ale ŭ nas nie było vybaru.
Čakać, što budzie stolki hrošaj, kab zabiaśpiečyć piensijami i dapamohami ŭsich, kaho zvalniaješ, možna biaskonca».
U śfiery achovy było prybrana šmat dublujučych funkcyj. Naprykład, palicyja nie maje prava praviarać pradpryjemstvy.
Ekanamičnyja i padatkovyja spravy palicyi nie datyčacca, hetym zajmajecca śledčy departamient u Ministerstvie finansaŭ.
Reformy raspaŭsiudzilisia i na inšyja śpiecsłužby, ale jany nie byli tam takimi radykalnymi, jak u DAI i palicyi, bo dośvied i adukacyja supracoŭnikaŭ adyhryvali važnuju rolu.
«Źmianili rabotnikaŭ i na mytni, i ŭ finansavaj palicyi, — padsumoŭvaje Ucijašvili. —
Vielmi vialikaje značeńnie maje toje, što ŭsia praca stała elektronnaj. Pry asabistym kantakcie nie robicca amal ničoha, usio fiksujecca ŭ kampjutary.
Toje samaje adbyvajecca i pry vydačy dakumientaŭ u Damach justycyi, dzie ŭrad vydaje licenzii i paśviedčańni. Usio maksimalna padrabiazna zadakumientavana, i heta vielmi dapamahaje».
Hruziny kažuć, što ciapier nie źjaŭlajucca prychilnikami chabaru. Kiroŭca Emil z pradstaŭnikami novaj palicyi sustrakajecca davoli časta.
«Za chabar u Hruzii isnuje vielmi žorstkaje pakarańnie: ad 7 da 9 hod za kratami, — adrazu papiaredžvaje jon. — Treba być varjatam, kab za niekalki sotniaŭ dalaraŭ sieści na taki termin.
Ludzi bajacca dać chabar, bo viedajuć, što sami mohuć być pakaranyja, bo aryštoŭvajuć i tych, chto davaŭ, i tych, chto braŭ. I navat tych, chto viedaŭ pra chabar, ale nie danios. Patrulnyja pracujuć u pary, i naparnik zaŭsiody ŭ kursie, jak iduć spravy ŭ jaho siabra».
Akramia taho, praktykujecca «łoŭla na žyŭca», kali śpiecyjalnyja ludzi pad vyhladam prostych hramadzianaŭ prapanujuć chabary patrulnym. Tym, nakont sumlennaści pracy jakich uźnikli sumnievy.
Reformy 2003 i nastupnych hadoŭ byli svojeasablivaj terapijaj dla hramadstva, mahčyma, časam žorstkaj. Ale, pa-pieršaje, paśla ich biudžet nastolki pavialičyŭsia, što vyhada vidavočnaja. Pa-druhoje, Saakašvili i jaho kamanda sapraŭdy prymusili ludziej admovicca ad stereatypaŭ na karyść hramadstva.
Kamientary