Muzyka11

Global Reload. Karatkievič zahučaŭ pa-francuzsku

Hurt Karpatt z Paryžu praciahvaje prajekt partału Tuzin.fm i hramadzkaj kampanii «Budźma biełarusami!», u miežach jakoha zamiežnyja artysty pradstaŭlajuć pieśni na słovy biełaruskich paetaŭ. Francuzy vykanali pieśniu «Le chêne d'hiver» na słovy Ŭładzimiera Karatkieviča.

Karpatt ź niepadrobnym intaresam pastavilisia da prapanovy pakłaści na muzyku biełaruski vierš u pierakładzie na francuzskuju. «Heta prosta vydatnaja ideja abjadnać ludziej z roznych krainaŭ, adkryć im niešta novaje i padzialicca svaim z dapamohaj paezii, jakaja cudoŭna hučyć na jakoj zaŭhodna movie!», – kaža aŭtar piesień, hitaryst i vakalist hurta Fred Rała. Pierakład vierša Ŭładzimiera Karatkieviča «Zimovy dub» na francuzskuju movu zrabiła Łarysa Hijme, jakaja raniej pierakłała dla vydańnia ŭ hetaj krainie «Tutejšyja»Janki Kupały i ṕjesy sučasnych biełaruskich dramaturhaŭ. Francuzskija muzyki skarystali z łaskavaje zhodyLavona Volskaha asnoŭnuju temu klavišnych z aryhinalnaj versii pieśni na hetyja słovy, zapisanaj dla niavydadzienaha prajektu na vieršy Karatkieviča. Harmonija kupletaŭ, rytm udarnych, basu i kantrabasu naležyć aŭtarstvu Karpatt.

«Viadoma ž, ciapier dla mianie dub budzie nia tolki zialonym, ale i zimovym», – uśmichajecca Fred Roła i dadaje: «Paezija Karatkieviča – vielmi pryhožaja i vobraznaja, jana padajecca piaščotnaj ź vielmi kranalnaj naturalistyčnaj metafaraj». Muzyki majuć namier vykonvać hety tvor na svaich kancertach i marać syhrać jaje ŭ Biełarusi. Da słova, paryžanie ŭ nas byli ŭžo trojčy i majuć nadzvyčaj pryjemnyja ŭspaminy: «Biełaruś – kraina z raskošnaj pryrodaj i čaroŭnymi lasami. Nas tut padziviła najpierš nieŭtajmavanaja šalonaść ludziej, jakija biaskonca zdolnyja dzialicca svaimi pačućciami z sapraŭdnaj hłybinioj. Biełarusaŭ z francuzami jakraz abjadnoŭvaje hetaja ŭłaścivaść – prychilnaść da pačućciovaści, muzyki dy emacyjnaści. A jašče ŭ vas vielmi kranalnyja narodnyja śpievy», – kaža Fred ad imia ŭsiaho svajho hurta. Akrom jaho ŭ Karpatt uvachodziać Haetan Lera (hitara) i Erve Žehuso(kantrabas). Jany razam hrajuć z 2002 hodu. Pracujuć u žanry klasyčnaj francuzskaj pieśni, zapisali piać studyjnych albomaŭ i adzin kancertny, majuć pastajannyja hastroli pa ŭsioj Eŭropie, Azii dy Afrycy.

Tvor «Le chêne d'hiver» ŭ aryhinale zaviecca pa pieršym radku — «Straciŭ les svoj zimni čub…». Uładzimier Karatkievič napisaŭ jaho 21 listapada 1981, a vyjšaŭ vierš u paśmiarotnym zborniku tvorcy «Byŭ. Jość. Budu» (1986).

Prajekt «Global Reload» ładziać partał Tuzin.fm i hramadzkaja kampanija «Budźma biełarusami!». Jon źjaŭlajecca lahičnym praciaham prajektaŭ «Tuzin.Pierazahruzka» i «Budźma! Tuzin.Pierazahruzka.

Słuchać tut

Kamientary1

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Ja jechała ad vajny i bambiožak»: Jaŭhienija Čarniaŭskaja pra pierajezd na Kipr8

«Ja jechała ad vajny i bambiožak»: Jaŭhienija Čarniaŭskaja pra pierajezd na Kipr

Usie naviny →
Usie naviny

«Rychtavacca da najhoršaha»: Makron zajaviŭ, što ŭ Paryžy abmiarkoŭvali płany padtrymki Ukrainy biez ZŠA2

Biełarusy vykupili pad Minskam dzieviać učastkaŭ, kab žyć ciesnaj kampanijaj. Adno miesca jašče vakantnaje16

U niejrasietku GPT dadali vizualny hienieratar. Pahladzicie, što jon moža20

Kot parody mejn-kun staŭ rekardsmienam Knihi Hiniesa dziakujučy svajmu chvastu

Pucin histaryčna arhumientavaŭ płany Trampa anieksavać Hrenłandyju3

U Biełaruś znoŭ prylacieła nilskaja huś. Ale radavacca tut niama čamu3

Skardzina: U Šviejcaryi ja sumuju pa biełaruskim niebie

U Rahačoŭskim rajonie pry zatrymańni zabili padazravanaha ŭ dvajnym zabojstvie2

U Rasii ŭ biznesmiena Nieŭźlina adabrali vytvorčaść abstalavańnia dla naftazdabyčy5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja jechała ad vajny i bambiožak»: Jaŭhienija Čarniaŭskaja pra pierajezd na Kipr8

«Ja jechała ad vajny i bambiožak»: Jaŭhienija Čarniaŭskaja pra pierajezd na Kipr

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić