Mierkavańni9191

Alaksiej Dziermant vučyć, «jak niejtralizavać vyšyvanačny bum»

Fiłosaf Alaksiej Dziermant na sajcie prajekta «Cytadel» zreahavaŭ na fienomien papularnaści vyšyvanak u Biełarusi.

Fota Kyky.org.

Pierš-napierš, fiłosaf-łukašenkaviec adznačaje, što vyšyvanki – heta druhasnaje, a bolšaje značeńnie dla «nacyjanalnaj subjektnaści maje, skažam, parad vajskovaj techniki z udziełam S-300 na šasi, vyrablenym Minskim zavodam kołavych ciahačoŭ».

Dziermant pryznaje, što vyšyvanki – heta dobraja technałohija. «Biaskryŭdnaja kulturnickaja aktyŭnaść, zamiłavańnie svaim, uzdymańnie na ściah taho, što i tak na ściahu – zdajecca, dobraja technałohija, kab dziejničać adkryta i zarablać simvaličny (i nie tolki) kapitał», — piša jon.

Darečy, za apošnija dni nie pieršy raz zaŭvažajecca, što papularyzataraŭ vyšyvanak sprabujuć skampramietavać tym, što jany, maŭlaŭ, nie pra nacyjanalny ŭzdym biełarusaŭ kłapociacca, a zarablajuć hrošy. Voś, naprykład, na dziaržaŭnaj radyjostancyi «Minskaja chvala» padčas hutarki ź lehkaatletkaj Alinaj Tałaj žurnalistka raptam kaža pra vyšyvanki: «Błohiery pišuć, što heta prosta taki biznes, jaki ŭ patrebny momant vyskačyŭ, i na hetym tupa rubiać babki».

Ale vierniemsia da materyjała Alaksieja Dziermanta. Ekśpiert ličyć, što za kašulami dy majkami staić «čarhovaja sproba «zmahańnia» z Režymam [u aŭtara napisana mienavita ź vialikaj litary – «NN»] i ŭschodnim susiedam».

I voś tut samaje cikavaje – Dziermant prapanuje dva šlachi, jak zmahacca z vyšyvanačnaj modaj, prapanuje recepty pa niejtralizacyi bumu. «Heta krytyka prafanacyi i palityzacyi temy pradstaŭnikami etnahrafičnaj supolnaści i hruntoŭnaja navukovaja praca», — piša Dziermant. A voś druhi našmat cikaviejšy. Dziermant prapanuje dziaržavie pierachapić hety trend «i nie dazvalać manapolii na jaje prajdziśvietam».

«Nie treba zabaraniać, treba vyroščvać svajo», — prychodzić da vysnovy ekśpiert.

«Treba dumać nie tolki pra zachavańnie svajoj admietnaści ŭ raznastajnym univiersumie, dzie adbyvajecca biaźlitasnaja kankurencyja kultur i cyvilizacyj, ale i pra toje, što my možam u hetym śviecie śćvierdzić u jakaści svajho ŭniosku. Umoŭna kažučy, ci mohuć vyšyvanka i arnamient abo biełaruskaja tradycyjnaja kultura ŭ cełym stać usiaśvietnym brendam, a nie tolki paznakaj pravincyjnaha nacyjanalizmu?» – piša Alaksiej Dziermant.

«My možam pastavić na mecie i ŭjavić, jak na abšyŭcy skanstrujavanaj z našym udziełam rakiety, što startuje sa schavanaha niedzie ŭ nietrach sibirskaj tajhi kasmadroma, zaźziajuć znaki biełaruskaha arnamientu, dabrasłaŭlajučy jaje ŭ paśpiachovy palot», — zaklučaje fiłosaf.

Kamientary91

Ciapier čytajuć

Žonka Hałyhina adśviatkavała pad Minskam dzień naradžeńnia ŭ ruskim styli — u kakošniku i z tortam-matroškaj ŠMAT FOTA21

Žonka Hałyhina adśviatkavała pad Minskam dzień naradžeńnia ŭ ruskim styli — u kakošniku i z tortam-matroškaj ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Syn apošniaha šacha. Chto taki Reza Piechlevi, čyje imia vykrykvajuć paŭstancy irancy3

U Iranie padčas pratestaŭ zahinuli ŭžo bolš za 50 čałaviek1

Ukraina i ZŠA mohuć padpisać u Davosie pahadnieńnie ab adnaŭleńni na 800 młrd dalaraŭ

Doktar patłumačyŭ, jakija srodki nie dapamohuć vašym sustavam9

Zatrymać siońnia naftavy tankier amierykancam dapamahli ŭłady Vieniesueły. Tramp imi zadavoleny9

Tramp moža dać kožnamu žycharu Hrenłandyi pa 100 tysiač dalaraŭ za dałučeńnie da ZŠA23

«Ty ź inšaha ciesta». Jak zastavacca biełarusami za miažoj samim i hadavać imi dziaciej23

Adkul biarucca nazvy cykłonaŭ? I čamu mienavita «Uli»?1

U PandaDoc novy hienieralny dyrektar1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žonka Hałyhina adśviatkavała pad Minskam dzień naradžeńnia ŭ ruskim styli — u kakošniku i z tortam-matroškaj ŠMAT FOTA21

Žonka Hałyhina adśviatkavała pad Minskam dzień naradžeńnia ŭ ruskim styli — u kakošniku i z tortam-matroškaj ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić