Rasšyfroŭka «čornych skryniaŭ» nia vyjaviła pryčyn avaryi samalota ŭ Jerevanie.
«Rasšyfroŭka bartavych samapiscaŭ, jakaja pravodziłasia ŭ Maskvie z‑za adsutnaści ŭ Armienii padobnych umoŭ, vyjaviła, što ruchaviki samalota pracavali navat paśla taho, jak bort pierakuliŭsia, haručaha ŭ bakach taksama było dastatkova», — skazaŭ jon.
Pavodle słoŭ śpiecyjalista, paśla rasšyfroŭki samapiscaŭ u Maskvie jany buduć adpraŭlenyja ŭ Kanadu dla śpiecyjalnaj apracoŭki pa peŭnych matematyčnych formułach, paśla čaho vysnovy buduć pradstaŭlenyja śpiecyjalnaj kamisii pa rasśledavańni pryčyn avaryi.
Nahadajem, 14 lutaha ŭ 2.19 pa minskim časie ŭ jerevanskim aeraporcie Zvartnoc pry vylecie samalota CRJ‑100LR Nacyjanalnaj avijakampanii «Biełavija» rejsam V2‑1834 Jerevan — Minsk adbyłasia avaryja. Pavietranaje sudna razburana, častkova zhareła. Na jaho borcie znachodziłasia 18 pasažyraŭ i try členy ekipaža. Pasažyry z\jaŭlajucca hramadzianami Biełarusi, Armienii, Hruzii, Rasii i Ukrainy. Achviar niama. U kamisiju pa rasśledavańni pryčyn avaryi ŭvachodziać 22 čałavieki: 10 armianskich śpiecyjalistaŭ, 10 biełaruskich i dva pradstaŭniki Mižnarodnaha avijacyjnaha kamiteta.
Kamientary