Raniej pomnik Bahdanoviču byŭ aryjentavany ŭ bok Śvisłačy, Vierchniaha horadu, stajaŭ na samym śvietłym miescy Trajeckaje hary. A ciapier jon budzie stajać u hłybokim cieniu, tvaram da šumnaj mahistrali j hladzieć na Suvoraŭskaje vučylišča z aščadna adnoŭlenymi nadpisami: «stalin‑stalin‑stalin»… Piša Siarhiej Chareŭski.

Asabista Łukašenka dazvoliŭ prybrać pomnik Maksimu Bahdanoviču z taho miesca, dzie toj stajaŭ. Miž tym, hety pomnik maje druhuju katehoryju ŭ Śpisie historyka‑kulturnych kaštoŭnaściaŭ (šyfr 1a1Je404457)… Manumentalny vobraz Maksima Bahdanoviča byŭ stvorany jašče ŭ 1981 h. skulptaram Siarhiejem Vakaram. Miesca hetaha pomnika za 27 hadoŭ stała całkam jahonym.
Architektary Leanard Maskalevič i Jury Kazakoŭ byli suaŭtarami skulptara Siarhieja Vakara — suprać pieranosu. Tady, u 1981 hodzie, sekanomili na detalach i dobraŭparadkavańni. I varta było b davieści spravu da kanca. Ale pomnika bolš niama na miescy. Jaho, cynična i demanstratyŭna, pieranieśli na inšaje, zaviedama horšaje miesca, takim čynam źniziŭšy jahony status.
Raniej pomnik Bahdanoviču byŭ aryjentavany ŭ bok Śvisłačy, Vierchniaha horadu, stajaŭ na samym śvietłym miescy Trajeckaje hary. A ciapier jon budzie stajać u hłybokim cieniu, tvaram da šumnaj mahistrali, i hladzieć na Suvoraŭskaje vučylišča z aščadna adnoŭlenymi nadpisami: «stalin‑stalin‑stalin»…
Rezkaje nabližeńnie pomnika da budynkaŭ skazić jahony maštab. Jon stanie drobnym na fonie hmachu teatra, dzie ŭstalavali novyja skulptury i navakolny damoŭ. Spatrebcca inšy, bolšy pastamient.
Miž inšym, ja bačyŭ prajekty rekanstrukcyi terytoryi vakoł teatru. Tam planujecca pastavić ažno 8 novych skulpturnych hrupaŭ! Dziela ich nibyta i chočuć prybrać pomnik, kab nie stvarać kankurencyi. Tam planujuć zrabić fantan, čatyry kruhłyja placyki, pasiarod jakich pastaviać bujnyja skulpturnyja kampazycyi (pakul nie prydumali jašče jakija) i źbirajucca skulpturna azdobić pandusy na leśvičnych maršach pierad teatram (taksama jašče niama idejaŭ). Ale dekaratyŭnaja praźmiernaść užo zaplanavanaja.
Luby pieranos manumentaŭ znakava roŭny razbureńniu. Ale pomnik lubimamu paetu nacyi — naahuł vyklučny symbal. Za 28 hadoŭ najnoŭšaje historyi hety pomnik staŭ važnym znakam nacyjanalnaje identyčnaści. Siudy nieśli kvietki j na viasielli j padčas roznych uračystaściaŭ.
Hetaja padzieja z čarady žorstkich zachadaŭ, skiravanych na devalvacyju znakaŭ: paranazoŭ praśpiekta Skaryny, hramadzki tualet na miescy doma Karatkieviča, admova nazvać vulicy imiem Bykava… Zaŭtra nie spadabajecca, jak siadzić Kołas na płoščy, ci jak stajać kryžy. Heta jaskravaje pasłańnie — možna łamać, pierajnačvać usio, aby tolki nie ŭzvyšalisia nacyjanalnyja kaštoŭnaści. Zaŭvažu, ničoha padobnaha z pomnikami stalinizmu‑savietyzmu ŭ RB nie adbyłosia. Navat pierajmienavańnie kurtataje vulicy Biersana vyklikała raznos źvierchu.
Jakimi b namierami ni prykryvalisia inicyjatary pieranosu pomnika Bahdanoviča, jany nanieśli balučy ŭdar pa nacyjanalnym samapačućci biełarusaŭ.



Kamientary