Na Havajach zavieršyŭsia ekśpierymient pa simulacyi žyćcia na Marsie

NASA skončyła ekśpierymient pa simulacyi žyćcia na Marsie, jaki doŭžyŭsia adzin hod. Kamanda z šaści navukoŭcaŭ žyła na Havajach va ŭmovach, u jakich ludzi, pa čakańniam navukoŭcaŭ, buduć žyć na Marsie.
Z 29 žniŭnia 2015 hoda hrupa znachodziłasia ŭ amal poŭnaj izalacyi. Šeść čałaviek žyli ŭ nievialikim kupałapadobnym budynku bieź śviežaha pavietra, śviežaj ježy i mahčymaści jak-niebudź adasobicca. Z praduktaŭ charčavańnia ŭ ich byli ŭ asnoŭnym kansiervy.

Udzielniki ekśpierymientu mahli vychodzić na vulicu tolki ŭ śpiecyjalnych kaściumach.
Navukoŭcy miarkujuć, što prykładna tak buduć žyć astranaŭty, jakija palaciać na Mars. Praciahłaść misii, pa ich acenkach, moža skłaści ad adnaho hoda da troch hadoŭ.
Daśledavańnie pravioŭ Havajski univiersitet pry padtrymcy NASA. Navukoŭcy sprabavali zrazumieć, jak čałaviek adčuvaje siabie ŭ padobnych umovach.
Zaraz, pa słovach arhanizataraŭ simulacyi, ŭdzielniki chočuć pajeści śviežaj ježy i vykupacca ŭ akijanie. U ekśpierymiencie ŭdzielničali francuzski astrabijołahi, niamiecki fizik i čatyry amierykancy — piłot, architektar, žurnalist i ahranom.

Ekśpierymient NASA staŭ druhim pa praciahłaści takim daśledavańniem u śviecie. Samuju doŭhuju simulacyju umoŭ pražyvańnia na Marsie praviali ŭ Rasii ŭ ramkach prajekta «Mars-500». Šeść čałaviek praviali ŭ izalacyi 520 dzion z červienia 2010 hoda pa listapad 2011 hoda.
Kamientary