Jana pamiataje Bujnickaha: hihanckaja čarešnia ŭ Prazarokach budzie ŭziataja na ŭlik viekavych drevaŭ i nasadžeńniaŭ

Vy pamiatajecie, spadarstva, aŭtar hetych radkoŭ paŭtara miesiaca tamu paznajomiŭ naviedvalnikaŭ sajta NN. by sa śviatkavańniem 155-uhodkaŭ ad naradžeńnia Ihnata Bujnickaha, zasnavalnika biełaruskaha prafiesijnaha teatra. Tady aŭtar znajšoŭ u Prazarokach adnu cikavostku, ale nie źmiaściŭ u repartaž, bo nie było tady važkich arhumientaŭ.
Sprava ŭ tym, što pa-za mierapryjemstvam było dastatkova volnaha času aznajomicca sa słavutym niekali miastečkam, što staić na Alhierdavym Šlachu.
La doma pa vulicy Połackaja, 13 staić vialikaje dreva… Kab była biaroza, ci jasień, prajšoŭ by mima. Bačyŭ u starych šlachieckich parkach i nie takija hihanty.
Niaŭžo heta — nieimavierna hihanckaja čarešnia! Nie moža być! Tak, tak! Čarešnia! Kab mnie jaje ŭziać u abdym, to — treba dvojčy! Luby sadavod-amatar nie zbłytaje višniu z čarešniaj. Liście ŭ čarešni (u zaležnaści ad hatunku) ŭ dva razy daŭžejšaje, čym ŭ višni, a pa šyryni čarašniovaje liście roŭnaje višniovamu pa daŭžyni, jano i śviatlejšaje, čym u višni.
U vioscy Baryskavičy, što na paŭdarozie z Hłybokaha da Prazarokaŭ, staić kolišni siadzibny dom pana Dabašynskaha. Tam taksama rastuć dźvie vialikija čarešni. Znajšoŭ ich i na zdymkach 1905 hoda. Hadoŭ 5-7, jak ich pasadzili. To bok im ciapier pad 120 hadoŭ! A jaki ž viek prazarockaj čarešni, kali jana ŭ raza paŭtara šyrejšaja ŭ stvale? 130? A mo i 150 hadoŭ?
Ja pastaraŭsia vyśvietlić viek čarešni ŭ internet-daviednikach. Nie daŭ rady! Tam adno rajać — praz kolki dziesiacihodździaŭ śsiakać staruju čarešniu i sadzić novuju.
Sfotaŭ čarešniu i nakiravaŭ infarmacyju ŭ Minpryrody. Štodzień spraŭdžvaŭ elektronnuju poštu. Niama adkazu!
Ničoha hetaja čarešnia nie vartaja! A jašče Minpryrody paličyła mianie za varjata! — tak padumaŭ i supakoiŭsia. Niečaha leźci tudy z roznymi drobiaziami!
Niečakana, praz paŭtara miesiaca, prychodzić adkaz. Akazvajecca, Minpryrody nie pakinuła majo paviedamleńnie pa-za ŭvahaj. Pieraadrasavała ŭ Viciebsk, a jon — u Hłybokaje.

Ab razhladzie zvarotu
Viciebski abłasny kamitet pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa razhledzieŭ Vaš zvarot ab čarešni ŭ v. Prazaroki Hłybockaha rajona i paviedamlaje nastupnaje.
Hłybockaj rajonnaj inspiekcyjaj pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa było ŭstanoŭlena, što dreva raście kala doma pa adrasie: Hłybocki rajon v.Prazaroki, vuł.Połackaja, 13. Płošča vyrastańnia — 0,25 ha. Abchvat stvała składaje 176 sm. Ziemlekarystalnikam učastka źjaŭlajecca DŁHU «Dziśnienski lashas».
Materyjały pa dadzienym drevie nakiravany ŭ siektar manitorynhu raślinnaha śvietu Instytuta ekśpierymientalnaj bataniki imia V.F. Kupreviča Nacyjanalnaj akademii navuk Biełarusi dla invientaryzacyi i ŭliku viekavych drevaŭ i nasadžeńniaŭ na terytoryi Biełarusi.
P.V.Duk, namieśnik staršyni.
***
Na budučy hod u Hłybokim — jubilejny, piaty Višniovy fiestyval, mo z hetaj nahody niešta i Prazarokam pierapadzie! Naprykład, pryjezd jakoha-niebudź vakalnaha hurtu. Prazarockaja čarešnia — taho vartaja!
Nie prachodźcie mima! Mo ŭ Vašaj vioscy, Vašym miastečku, raście ŭnikalnaje dreva, ab jakim musić viedać usia Biełaruś!
Ciapier čytajuć
Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier

Jak razhuł pryrody viarnuŭ cieły Barbary Radzivił i vialikaha kniazia Alaksandra i čamu tajamnicu źniknieńnia ichnich rehalij zmahli raskryć tolki ciapier
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary