Kultura1515

Łužyčanie žyvuć u Niamieččynie i nie zabyvajucca movy svajoj 

Łužyca — rehijon, raźmieščany na terytoryi niamieckich ziemlaŭ Saksonija i Brandenburh. U hetym rehijonie žyvie nievialikaja słavianskaja nacyjanalnaja mienšaść — łužyčanie abo łužyckija serby. (Nia błytać z bałkanskimi serbami!)

Budyšyn

U łužyckich serbaŭ svaja asobnaja mova, navat dźvie: vierchniałužyckaja i nižniałužyckaja. Łužyčanie ŭ Saksonii havorać na vierchniałužyckaj movie, a ŭ Brandenburhu — na nižniałužyckaj. Naahuł možna skazać, što vierchniałužyckaja mova bližejšaja da českaj movy, a nižniałužyckaja — da polskaj.

20 tysiač łužyčanaŭ havorać na svajoj movie — i staryja, i małyja

U kancy červienia my naviedali paŭdniovuju častku Łužycy, jakaja znachodzicca ŭ Saksonii. My pryjechali siudy zajści ŭ redakcyju hazety «Serbske Nowiny», jakaja mieścicca ŭ horadzie Budyšyn (Baŭcen), kulturnym centry łužyckich serbaŭ, a taksama pabyvać na mižnarodnym falklornym festyvali, jaki arhanizujecca raz na dva hady.

Aceńvajecca, što ŭ 40-tysiačnym Budyšynie kala 10% nasielnictva składajuć etničnyja łužyckija serby. Horad pryhoža raskinuŭsia nad rakoj Špreŭjaj (Špreje), za 50 kilametraŭ na ŭschod ad Drezdenu. U horadzie vyłučajecca histaryčny centar z zamkam Ortenburh, jaki byŭ zbudavany jašče ŭ Ch stahodździ i pierabudavany ŭ hatyčnym styli ŭ druhoj pałovie XV stahodździa.

Ličycca, što ŭ Niamieččynie žyvuć kala 60 tysiač łužyckich serbaŭ — 20 tysiač u Vierchniaj Łužycy i 40 tysiač u Nižniaj Łužycy. Adnak hetyja dadzienyja nie paćvierdžanyja nijakimi padlikami: u ahulnanacyjanalnych niamieckich pierapisach etničnaje pachodžańnie nie adznačajecca.

Hałoŭny redaktar štodzionnaj hazety «Serbske Nowiny» Janak Voŭčar (pa-łužycku Janek Wowčer; pa-niamiecku Janek Schäfer) skazaŭ nam, što na vierchniałužyckaj movie ŭsio jašče havorać kala 20 tysiač čałaviek. Usie jany, zrazumieła, vałodajuć i niamieckaj movaj. I niabłaha razumiejuć sumiežnyja słavianskija movy: českuju i polskuju. My biez prablemaŭ dahavorvalisia z łužyčanami na českaj movie. Zrazumieć ichnuju vierchniałužyckuju nam było našmat ciažej, čym im našu českuju.

Sytuacyja ź nižniełužyckaj movaj značna bolš składanaja — niekatoryja kažuć, što hetaja mova ŭžo amal pamierła. Tym nia mienš, isnuje admysłovaja prahrama padtrymańnia i ažyŭleńnia nižniałužyckaj movy dla dziaciej u dziciačych sadkach i škołach Nižniaj Łužycy.

Janak Voŭčar

A jak staviacca da nacyjanalnaj mienšaści pradstaŭniki bolšaści - niemcy? My paprasili našaha surazmoŭcu adkazvać na našy pytańni na svajoj rodnaj movie, jakuju biełarusam redka dzie i kali davodzicca čuć.

Štodzionnaja hazeta z kalarovymi karcinkami

Hazeta «Serbske Nowiny» vychodzić piać razoŭ na tydzień. Raspaŭsiudžvajecca vyklučna praz padpisku. Ciapier u jaje — 1000 padpisčykaŭ. Raz na miesiac vychodzić niamieckamoŭny dadatak da hazety. Hazeta pačała vychodzić u 1842 hodzie, a ŭ 1854 atrymała nazvu «Serbske Nowiny». U 1937 hodzie nacysty zakryli hetaje vydańnie. U časy Hiermanskaj demakratyčnaj respubliki hazeta ŭznaviła vychad pad novaj nazvaj — «Nowa doba». U 1989 hodzie viarnułasia da tradycyjnaj nazvy. U redakcyi pracujuć 13 čałaviek: 7 redaktaraŭ-žurnalistaŭ, stažor, fatohraf, styl-redaktar, 2 hrafičnyja redaktary, sakratarka.

Hazeta «Serbske Nowiny» vychodzić u vydaviectvie «Domowina» ŭ Budyšynie. Vydaviectva mieścicca ŭ tym samym budynku, što i hazeta. U tym samym budynku znachodzicca taksama łužyckaja kniharnia. «Domowina» atrymlivaje finansavyja srodki z Fondu łužyckaha narodu, pryblizna 2 miljony eŭra na hod. U svaju čarhu, Fond łužyckaha narodu atrymlivaje štohod amal 17 miljonaŭ eŭra: 8,2 miljona ad federalnaha ŭradu; 5,7 miljona ad ziamli Saksonija; 2,9 miljona ad ziamli Brandenburh.

Pa darozie z redakcyi my abyšli budynak, dzie mieściacca ŭsie łužyckija kulturnyja ŭstanovy, i zazirnuli ŭ kniharniu. Łužyckija knihi vychodziać rehularna, choć i niahusta. Aktyŭna pišuć niekalki dziasiatkaŭ litarataraŭ, ale nad imi pa-raniejšamu ŭzvyšajucca postaci sučasnych klasykaŭ - paeta Kita Łorenca i prazaika Juryja Brezana. Na žal, fatahrafavać nam u samoj kniharni nie dazvolili - režymny abjekt… Zatoje nam pašenciła skupić u bukinistyčnym adździele dva apošnija asobniki «Vierchniałužycka-rasiejskaha słoŭnika» 1974 hodu vydańnia, nabyli i što z hetym słoŭnikam pačytać.

Na vulicach u Budyšynie łužyckaj movy asabliva nie pačuješ. Ale jość miescy, jakija treba viedać. Aprača ŭžo zhadanaha «bastyjonu», dzie mieściacca kulturnyja ŭstanovy, redakcyi i kniharnia, jość jašče Serbski muzej z davoli dobraj i ŭsieachopnaj ekspazycyjaj.

Jašče adin abaviazkovy punkt prahramy kožnaha hośla łužyckaj stalicy - restaran serbałužyckaj kuchni «Wjelbik», jaki słavicca svajoj haścinnaściu i kulinarnaj aŭtentykaj.

Spynilisia my ŭ hateli «Dom Eck» - «Saborny roh», jaki mieścicca kala Katedralnaha saboru, jak raz na rahu. Praŭda, dziela taho, što my viedali tolki niamieckuju nazvu, identyfikavać hatel, nie zazirajučy ŭ słoŭnik, udałosia nie adrazu.

Festyval

Jakraz u Krosčyčach — dzie žyvie tysiača čałaviek, amal usie ź jakich havorać na vierchniałužyckaj movie — 24 červienia adbylisia najvažniejšyja kancerty sioletniaha Mižnarodnaha falklornaha festyvalu ŭ Łužycy, na jaki byli zaprošanyja falklornyja kalektyvy z tuzinu zamiežnych krainaŭ, u tym liku i «Krupickija muzyki» ź Biełarusi. Darečy, hety kalektyŭ, stvorany ŭ vioscy Krupicy Mienskaha rajonu 35 hadoŭ tamu, na našu dumku mieŭ najlepšy vystup na festyvali ŭ Krosčycach.

Ale cikaviejšymi za vystupy ŭdzielnikaŭ festyvalu byli žyvyja kantakty ź miascovymi ludźmi.

Try łužyckamoŭnyja pakaleńni

Škoła, siamja, asiarodździe

Kala 5 tysiač dziaciej u Vierchniaj Łužycy chodziać u łužyckija i dźviuchmoŭnyja, łužycka-niamieckija, škoły. U małodšych klasach usie pradmiety vykładajucca pa-łužycku; u starejšych — takija pradmiety jak fizyka i matematyka vykładajucca pa-niamiecku i pa-łužycku. My pahavaryli ź siamjoj Klemensa i Judyt Škodaŭ ź vioski Pančycy pra toje, ci lohka zachoŭvać svaju movu, kulturu i tradycyi łužyckim serbam im u siamji i łužyckim serbam u Saksonii.

Na raźvitańnie Judyt ź dziećmi zaśpiavali nam łužyckuju piesieńku.

Apošniaja sustreča čakała nas užo, kali my źbiralisia viartacca ŭ Prahu. Prosta na festyvalnaj vulicy nas paznali niejkija biełaruskija ludzi - Piatro i Marlena. Jak vyjaviłasia, jany tut nia pieršy i nie druhi raz, cikaviacca łužyckaj sytuacyjaj, majuć tut siabroŭ, ź jakimi padtrymlivajuć tvorčyja kantakty. Siabry hetyja taksama stajali pobač - heta byŭ viadomy navat i ŭ Biełarusi serbałužycki «antyfołk-pank-šanson»-duet Berlinska dróha - Uta i Paŭl. Na fonie festyvalnych butaforskich «vyšyvanak» jany hladzielisia sapraŭdy žyva i aryhinalna.

Kamientary15

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Usie naviny →
Usie naviny

«Da hetaha času nie vieru, što vyžyŭ». Raspovied adzinaha vyžyłaha ŭ katastrofie samalota Air India, jaki raźbiŭsia ŭ Achmiedabadzie

Chłopca, jaki ŭ Lebiedzievaj beściŭ Jeŭropu, asudzili za ŭdzieł u pratestach i ŭchileńnie ad vojska6

Łukašenka zapatrabavaŭ ad vajskoŭcaŭ vynajści cud-mašynu dla baraćby z dronami9

Rasijanie zapuścili ŭ Biełarusi dziŭny miesiendžar — rehistracyja pa numary telefona, a voś vydalicca možna tolki kali dazvolać34

Džon Kienedzi i Robiert Kienedzi zhulajuć na kłubnym čempijanacie śvietu pa futbole ŭ ZŠA. Pryčym u adnoj kamandzie

Pałavoje vyśpiavańnie robicca ŭsio bolš rańnim, a psichałahičnaja darosłaść — poźniaj. I heta prablema4

Dziciačy centr, jaki admoviŭ dziaŭčynie ŭ pracaŭładkavańni za biełaruskuju movu, ułady pravieryli i znajšli parušeńni2

U Izraili 1 zahinuŭ, 40 paranienych ad iranskaj balistyki. Pačałasia treciaja chvala ŭdaraŭ pa Iranie11

«Hety fest nie tolki dla kajfu». Arhanizatary fiestyvalu Tutaka raskazali pra sioletnija płany i pierśpiektyvy10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy1

Častka iranskich rakiet iznoŭ prabiła «Žalezny ščyt» Izraila, padali na žyłyja damy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić