Hramadstva1010

U Hrodnie sparalizavanaha piensijaniera aštrafavali za bieźbiletny prajezd

U Hrodnie za bieźbiletny prajezd u hramadskim transparcie aštrafavali sparalizavanaha piensijaniera, jaki ŭžo dva hady prykuty da łožka, pieradaje haradzienski partał s13.ru. Praduhledžanuju zakonam sumu ŭ mužčyny-invalida śpisali ź piensijnaha rachunka. Mienavita tady hetaja historyja i atrymała svajo raźvićcio. Vyśvietliłasia, što nieviadomy bieźbiletnik vydaŭ siabie za paciarpiełaha, i mienavita pa hetych dadzienych, jakija byli paviedamlenyja kantraloram, invalid i zapłaciŭ štraf za parušeńnie, jakoje navat fizična nie moh ździejśnić.

Anatol Malikaŭ bolš za dva hady prykuty da łožka paśla pieraniesienaha insultu. Na leki i tak sychodzić niamała srodkaŭ, a štraf za bieźbiletny prajezd i zusim staŭ šokam.

Žonka paciarpiełaha pry źviercy źviestak pa piensii znajšła razychodžańni i patelefanavała ŭ piensijny fond, kab atrymać tłumačeńni. Zahadčyca fonda patłumačyła, što srodki z rachunku byli śpisanyja ŭ košt pahašeńnia štrafu. Dalej pa łancužku adbyłasia hutarka z buchhałtaram i jurystam arhanizacyi. Apošni i paćvierdziŭ, što ŭsio zroblena pa praviłach — byŭ aformleny pratakoł na dadzienyja piensijaniera.

Iryna Malikava tak i nie zrazumieła, adkul u kantraloraŭ mahli źjavicca dadzienyja muža. Joj paraili źviarnucca ŭ sud.

Piensijanierka ŭsio ž vyrašyła vyśvietlić pryčyny i spačatku padzialiłasia prablemaj z učastkovym inśpiektaram, jaki paćvierdziŭ mahčymaść uźniknieńnia takoj situacyi. Maŭlaŭ, u kantraloraŭ jość svaja słužba vyśviatleńnia dadzienych «zajcoŭ». Samaje cikavaje, što štraf vypisali na piensijaniera, ale zusim pa inšym adrasie — nie ŭkazanym u prapiscy, nie pa tym, dzie jon realna pražyvaje. Da taho ž piensijaniery tak i nie atrymali nijakich kvitancyj ab vypłacie štrafu.

U rajadździele milicyi nakiravali dakumienty ŭ aŭtobusny park Hrodna dla dalejšaj pravierki. Tam žurnalistam teleradyjokampanii «Hrodna» paćvierdzili, što zatrymańnie było, tolki voś kiemlivaha «zajca», jakomu ŭdałosia vydać siabie za inšaha čałavieka, transpartniki nie viedajuć. Mužčynu biez pašparta ŭ adpaviednaści z praviłami dastavili dla vyśviatleńnia asoby ŭ adździaleńnie milicyi na Folušy, dzie supracoŭniki pravaachoŭnych orhanaŭ vyśvietlili jaho imia i proźvišča.

Ciapier tearetyčna viarnuć 11 rubloŭ 50 kapiejek možna praz sud, adnak siamja Malikavych ustupać u sudovuju spravu namieraŭ nie maje. Ale ŭ piensijanieraŭ zastałasia kryŭda i pytańnie, jak pry najaŭnaści sučasnych baz dadzienych tak prosta možna pierabłytać dvuch čałaviek.

***

Na telehram-kanał «Našaj Nivy» možna padpisacca tut.

Kamientary10

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž43

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Usie naviny →
Usie naviny

«Kava stanie raskošaj». Biełarusy šakavanyja cenami ŭ kramach16

«Apantanaści hieapalitykaj, jak u Rasii, u nas siońnia niama». Historyk parazvažaŭ, ci pieražyvuć biełarusy «russkij mir»16

Rubia patłumačyŭ zajavu Trampa pra zbroju dla Ukrainy za košt NATA

«Horad pracoŭnaj słavy 1941—1945». U Baranavičach adkryli manumient ź dziŭnaj nazvaj9

U Biełarusi i Rasii raspracujuć štučny intelekt z tradycyjnymi kaštoŭnaściami4

Asudzili za «sadziejańnie ekstremizmu» byłoha dyrektara škoły

Vučonyja znajšli ahromnistaje radovišča zołata, jakoje źmiaščaje 99,999% usiaho zołata płaniety8

U Polščy adbyłosia DTZ z aŭtobusam, poŭnym biełarusaŭ3

Makron zajaviŭ pra hatoŭnaść adpravić va Ukrainu 50 tysiač vajskoŭcaŭ6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž43

Śpiavačku Meryjem Hierasimienka na praciahu dvuch hadoŭ źbivaŭ muž

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić