U muziei Kupały možna pabłukać pa Vilni 1920-ch. Vystava dziejničaje da kanca tydnia
Jakija niejmaviernyja rečy na vystavie ŭ muziei Kupały! Traplaješ u Vilniu 1910—20—30-ch i błukaješ-błukaješ-błukaješ, stračajučy to adno, to druhoje znajomaje abličča. Tut zakupajucca, tut pracujuć, a tut pjuć. Našy ž vy zajčyki. Jak dobra, što paśla 50 hadoŭ niebyćcia źjavilisia ludzi, jakija mohuć vas ažyvić.
Nu a Pavieł Karaloŭ, biez sumnievu, heta prosta duša muzieja.
Apošni dzień vystavy — subota. U čaćvier muziej pracuje da 20.30.

Barys Małkin u 1949-m tak i padpisaŭ karcinu — «Vilnia».

Sałonnaja zabaŭka minčan 1900-ch.

1916 hod, vakolicy Radaškovič.

Adbiŭ.
Ciapier čytajuć
Topavy pierakładčyk pajechaŭ u Biełaruś mianiać pašpart — i sieŭ za danaty. «KDB pahladzieŭ na sumu i vyrašyŭ, što nichto ŭ zdarovym rozumie nie moža vydatkavać stolki ŭłasnych hrošaj»
Kamientary