Historyjaj znachodki na svajoj staroncy ŭ fejsbuku padzialiŭsia Litaraturny muziej Maksima Bahdanoviča.
U pracesie padrychtoŭki vydańnia «Maksim Horki i Adam Bahdanovič: siabroŭstva, narodžanaje na bierahach Vołhi» (pierapiska i miemuary A.Ja.Bahdanoviča) Darjaj Siarhiejeŭnaj Maskoŭskaj, namieśnikam dyrektara Instytuta suśvietnaj litaratury RAN, vyjaŭleny rukapisny sšytak pierakładaŭ vieršaŭ na ruskuju movu Maksima Bahdanoviča. Biełaruskija daśledčyki raniej vykazvali viersii, što biełaruski paet moh dasyłać Maksimu Horkamu svaje tvory. U liście Maksimu Horkamu 12 lipienia 1925 hoda Adam Bahdanovič piša ab padrychtoŭcy vydańnia pieršaha poŭnaha Zboru tvoraŭ Maksima Bahdanoviča: «Siejčas po povodu odnoj žiertvy — mojeho Maksima — diełaju skučniejšieje dieło: listaju nomiera jarosłavskoho «Hołosa», vyiskivaja jeho staťji dla Instit. Biełorussk. Kultury. Rabota hrobokopatielnaja. Mieždu pročim — Maksim v 13 ili 14 hodu pisał Vam i vierojatno posłał knižku svoich stichov. Nie sochraniłoś li u vas jeho piśma? Nie daditie li Vy o niem ili jeho stichach korotieńkoho otzyva? Biełorusy byli by vieśma obradovany».
4 žniŭnia 1925 hoda z Sarenta Maksim Horki paviedamlaje Adamu Bahdanoviču: «Maksim nie pisał mnie, i knihi svojej nie posyłał». U suviazi z padrychtoŭkaj da vydańnia knihi «Maksim Horki i Adam Bahdanovič: siabroŭstva, narodžanaje na bierahach Vołhi», navukovyja supracoŭniki Rasii i Biełarusi stali bolš pilna vyvučać stasunki siemjaŭ Pieškavych i Bahdanovičaŭ.

Vynik rosšukaŭ — nieviadomy raniej sšytak vieršaŭ Maksima Bahdanoviča. U jaho ŭvachodziać tytulnaja staronka i 8 pierakładaŭ ułasnych vieršaŭ paeta na ruskuju movu. Siem vieršaŭ byli viadomy daśledčykam, apublikavany ŭ pieršym poŭnym Zbory tvoraŭ M.Bahdanoviča — «***Už sinieje niebo tiemniejet…», «***Pročtitie s učastijem etu…», «Triolet», «Died», «***Biełym ćvietom odieta kalina…», «***Słyšim huł? Eto diko-piečalnyj lesun…», «***Podnimi k niebiesam svoi vzory…». Pierakłady ŭvachodziać u rukapisny sšytak M.Bahdanoviča «Zielenia», padaravany ŭ svoj čas paetam stryječnaj siastry Niucie Hapanovič. Siońnia «Zielenia» — adzin z kaštoŭnych ekspanataŭ Litaraturnaha muzieja Maksima Bahdanoviča.
Vośmy vierš z «maskoŭskaha sšytka» da siońniašniaha dnia byŭ nieviadomy bahdanovičaznaŭcam. Heta sapraŭdny padarunak da Dnia naradžeńnia Maksima Bahdanoviča i kirunak pošukaŭ dla daśledčykaŭ, kali isnuje aŭtarski pierakład na ruskuju movu, to treba šukać «biełaruski» aryhinał.
Ciapier čytajuć
«Moža, bajaŭsia zastavacca ŭ šlubie sa mnoj, bo pracuje na BT». Nastaŭnica, jakaja źjechała praz danosy Bondaravaj, raspaviała pra razvod i žyćcio ŭ emihracyi

Kamientary