Školniki, jakija vyjšli ŭ Pieciarburhu ź bieł-čyrvona-biełym ściaham: My chacieli pakazać, što Biełaruś — asobnaja kraina
25—31 sakavika ŭ rasijskim Sankt-Pieciarburhu prajšoŭ adkryty turnir junych matematykaŭ, u im zbornaja minskich himnazij zaniała treciaje miesca. Chłopcy i dziaŭčaty vyjšli pa ŭznaharodu ź bieł-čyrvona-biełym ściaham.

Adzin z udzielnikaŭ, vučań minskaj himnazii №29, rastłumačyŭ, čamu tak zrabiŭ.
«Ideja vyjści sa ściaham na ŭznaharodžańnie była ŭsichnaja.
Pryčyna — niekatoryja žychary Rasii ličać, što Biełaruś častka Rasii. Takija ludzi jość i ŭ tusoŭcy «matematyčnych» turniraŭ. A nam, jak udzielnikam, heta nie padabajecca. I ściaham my chacieli pakazać, što my asobnaja kraina. A bieł-čyrvona-bieły vybrali, bo hety ściah bolš histaryčny.
Pa jaho słovach, inšyja ŭdzielniki nie adrazu zrazumieli, što za ściah u chłopcaŭ, a paličyli, što heta taki «niapravilny ściah Aŭstryi».
Prablem u himnazii ŭ vučniaŭ nie było. Ale heta pakul — bo naviny pra vychad chłopcaŭ sa ściaham tolki-tolki pačynajuć raspaŭsiudžvacca.
«Hałoŭnaje, kab dyrektar nie łajaŭsia», — paśmichajecca jon.
Druhi ŭdzielnik hrupy kaža, što nijakich prablem praz vychad sa ściaham nie było. Niekatoryja rasijanie, praŭda, nie zrazumieli, što za ściah.
«Heta było spantannaje rašeńnie. U mianie byŭ doma ściah, vyrašyŭ uziać jaho z saboju. Tak, na ŭsiaki vypadak. A paśla voś tak vyjšła», — pryznajecca chłopiec.
Praŭda, nazva ŭ zbornaj nie nadta adpaviadaje ściahu — kamanda minskich matematykaŭ nazvałasia «Sajuznaja dziaržava».
«Heta taksama spantannaje rašeńnie tak nazvacca. Taki ściob, žart dla svaich», — śmiajecca jon.
-
«Spačatku padumaŭ, što sabaka». U Biahomli nočču pa dvarach biehaŭ miadźviedź VIDEA
-
«Na vybarach prezidenta ja b hałasavaŭ za Łatušku». Hutarka z patencyjnym śpikieram KR Arciomam Bruchanam — pra śmierć maci, tatuiroŭki i Mielnikavu
-
Skakali z 4 mietraŭ: litoŭskija pamiežniki pakazali, jak pakistancy i afhancy praryvajucca ź Biełarusi ŭ Litvu VIDEA
Ciapier čytajuć
«Ja skazaŭ na videa, što mianie nie katujuć — na toj momant heta było praŭdaj. A praź dźvie hadziny mianie źbili». Ukrainski žurnalist dva hady pravioŭ u rasijskim pałonie — voś što jon pieražyŭ

Kamientary