Mierkavańni101101

Aleh Łatyšonak: VKŁ było rabaŭładalnickaj dziaržavaj, a Hiedymin — akupantam VIDEA

Takuju dumku vykazaŭ prafiesar ź Biełastoka, aktyvist biełaruskaj hramady ŭ Polščy Aleh Łatyšonak u prahramie «Ideja Ch» na «Jeŭraradyjo». 

Viadoŭca prahramy Źmicier Łukašuk padzialiŭsia mierkavańniem, što, maŭlaŭ, biełarusam, kab adčuć siabie biełarusami, treba, kab było čym hanarycca, treba mieć vialikuju historyju biełaruskaha naroda, a ciapier my nie majem takoj histaryčnyj spadčyny, ź jakoj my možam skazać: dyk my tut, va Uschodniaj Jeŭropie, ledź nie najlepšyja! Dalej jon pytajecca ŭ historyka: moža być, nam nie chapaje takich histaryčnych mifaŭ, mifałohii i treba jaje stvaryć? 

— Viedaju, što šmat ludziej tak dumaje i šmat kamu heta patrebna — dla mianie heta dziciačyja [razvažańni]. Mnie ŭžo heta nie treba, moža, kali maładym byŭ, patrabavaŭ hierojaŭ. Ale ciapier ja biełarus nie tamu, što maje prodki mieli niejkija vialikija dasiahnieńni, a tamu, što moj dzied byŭ biełarusam, moj baćka byŭ biełarusam, maci — biełaruska, to i ja biełarus. 

Ja nie liču našymi tryumfami tryumfy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha: heta była rabaŭładalnickaja dziaržava, jakaja drenna skončyła. I spasyłacca na jaje nie maje nijakaha sensu. My majem historyju pośpiechu biełaruskaj nacyi, jakaja pačynajecca idejna z druhoj pałovy XIX stahodździa, a faktyčna — z pačatku XX-ha. I za adno stahodździe my, sialanie, zbudavali nacyju, dziaržavu ź ničoha, prosta jak baron Miunchhaŭzien, vyciahnuli siabie z bałota za vałasy. 

Kali pahladzieć, što ŭsio heta adbyłosia pry žyćci majoj babuli, jakaja naradziłasia pry cary, chadziła jašče ŭ carskuju škołu, a pamirała, kali Alaksandr Łukašenka ŭžo druhi termin byŭ prezidentam Biełarusi, — to heta pośpiech. I hetym treba hanarycca, a nie pieramohaj najomnikaŭ u bitvie pad Oršaj. 

Dalej, arhumientujučy adkaz na pytańnie, jak biełarusam utrymać niezaležnaść, Aleh Łatyšonak aburajecca, što ŭ Biełarusi staviać pomniki ŭsim, akramia samich biełarusaŭ: «Jašče nie pastavili pomnika nivodnamu našamu vialikamu pravadyru, nijakim dziejačam».

«Nu čamu? Sapiehu adkryli ŭ Słonimie, Hiedyminu…» — uzhadvaje žurnalist. 

«Dyk kažu: nie biełarusy jany byli. Hiedyminy i Mindoŭhi — prosta akupanty ŭ maim razumieńni», — zajaŭlaje Aleh Łatyšonak. 

A chto tady «sapraŭdnyja biełarusy», kamu varta pastavić pomnik? «Ivanu Łuckieviču, Antonu Łuckieviču, Jazepu Varonku — jany nas stvaryli. Kupała z Kołasam majuć pomniki. A kali idzie havorka pra dziaržaŭnych dziejačaŭ, to im i treba stavić pomniki — tym, chto stvaryŭ nacyjanalnyja ruchi, biełaruskuju dziaržavu. Dziejačam BNR vyklučna, nikomu bolš nie varta stavić pomnik», — ličyć historyk ź Biełastoka Aleh Łatyšonak.

Kamientary101

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Usie naviny →
Usie naviny

Seks-cacki i DHL: jak Rasija z dapamohaj błatnych razhortvała dyviersijnuju sietku ŭ Jeŭropie1

«Hučyć nie tak užo šmat, ale heta vielmi šmat». Tramp vykazaŭsia pra pucinskaje trochdzionnaje pieramirje2

APIEK+ rezka pavialičvaje zdabyču nafty. Heta ŭdaryć pa rasijskim biudžecie4

U rečyckim parku ŭ honar lotčykaŭ časoŭ vajny pastavili cyvilny samalot 35-hadovaha ŭzrostu3

Ksiandza Akałatoviča pieraviali ŭ kałoniju ŭ dzień śviatkavańnia Vialikadnia1

Prapahandysty anansavali intervju z usimi palakami, asudžanymi ŭ Biełarusi za špijanaž4

Nakolki ŭsio kiepska z ekanomikaj Kitaja? Piekin schavaŭ usiu statystyku, jakaja mahła b dać adkaz na hetaje pytańnie7

Vydaleny telehram-kanał školnikaŭ, jakija vystupali suprać pakistanskich mihrantaŭ, pryznali «ekstremisckim»4

Prykmietna pavialičyłasia kolkaść piensijanieraŭ, jakija pracujuć5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Ci sapraŭdy «Avija Moł» taki žachliva vielizarny, jak jaho apisvajuć?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić