Afiša44

Pad ich tančyŭ Juryj Šaŭčuk, a Piter Hebryeł zaprašaŭ na svaje fiestyvali: «Troica» śviatkuje 20-hodździe vialikim kancertam

2 śniežnia, Pałac kultury prafsajuzaŭ (pr-t Niezaležnaści, 25). Pačatak a 19.00.

Ivan Kirčuk, Juryj Paŭłoŭski i Juryj Dźmitryjeŭ zaprašajuć u čarhovaje mahičnaje padarožža pa biełaruskaj spradviečnaj muzycy, jakoje niemahčyma prapuścić!

2 śniežnia ŭ minskim Pałacy prafsajuzaŭ upieršyniu razam z «Troicaj» syhrajuć i znakavyja biełaruskija muzyki, imiony jakich buduć raskrytyja paźniej.

Adzin z samych viadomych biełaruskich hurtoŭ u śviecie za dvaccać hadoŭ isnavańnia syhraŭ na sotni vialikich fiestyvalaŭ ad Małajzii da Čyli. Na rachunku «Trojcy» i vystupy na kultavym Sziget Festival, i ŭdzieł u najbujniejšym etna-fiestyvali Womad, jaki ładzić eks-udzielnik brytanskaha hurtu Genesis i pradziusar etna-vykanaŭcaŭ Piter Hebryeł.

Nasamreč historyja «Trojcy» naličvaje bolš za 20 hadoŭ. Źbirać i apracoŭvać falkłor Ivan Kirčuk pačaŭ jašče na pačatku 1980-ch. Tady ž z vypusknikoŭ tahačasnaj Minskaj kultpraśvietvučelni (ciapier Minski dziaržaŭny kaledž mastactvaŭ) byŭ stvorany ansambl «Dziva».

A ŭ siaredzinie 1990-ch muzyki Vital Škilonak i Dźmitryj Łukjančyk prapanavali Kirčuku zapisać sumiesna narodnuju pieśniu, jakaja b dobra lahła pad hitarny ryf. I pačałosia…

«U mianie akurat była paleskaja pieśnia «Trava maja, travuška». Ja i kažu: «Davajcie pasprabujem!», — pryhadvaje Ivan Kirčuk pieršyja kroki «Trojcy».

— Pieśnia vielmi ŭdała lahła, i jany prapanavali źbiracca. I tut nas pačali klikać ambasady: amierykanskaja, indyjskaja… Paśla nas zaprasiŭ Juryj Šaŭčuk syhrać na razahrevie DDT u Minsku i vystupić na picierskim rok-feście, dzie jon tančyŭ pad «Jabłyń maja». Dalej Stas Namin paklikaŭ u Maskvu… Za try hady my davoli dobra pašumieli».

Paśla źjaŭleńnia pieršaha alboma pad nazvaj «Troica», jaki vyjšaŭ u Hałandyi, skład hurtu źmianiŭsia. Na źmienu Łukjančyku i Škilonku ŭ 1999-m pryjšli dva Juryi — Paŭłoŭski i Dźmitryjeŭ.

Mała, chto viedaje, što tady trya navat źmianiła nazvu na «Etna», ale pad naciskam prychilnikaŭ pierajmienavałasia ŭ «Etna-trya Troica». Z taho času siońniašni kalektyŭ i adličvaje svaju historyju. Tamu mienavita sioleta hurt adznačaje 20-hodździe.

Padčas jubilejnaha kancerta muzyki, a na rachunku «Trojcy» 7 albomaŭ, abiacajuć samaje lepšaje i niespadziavanych haściej, ź jakimi syhrajuć viadomyja chity.

Kvitki ŭžo ŭ prodažy va ŭsich kasach i na sajtach biletnych apierataraŭ. Cana: ad 28 rubloŭ.

Kamientary4

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju28

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju

Usie naviny →
Usie naviny

«Sočać, kab zamiežnik atrymlivaŭ nie mienš za miascovych». Ajcišnik ździejśniŭ maru i pierajechaŭ u Šviejcaryju3

U Iłana Maska naradziłasia 14-je dzicia5

«Mnie zdajecca, Pucin nas uciahnie ŭ vajnu». Aleksijevič vystupiła ŭ Vilni — nie abyšłosia biez moŭnaj svarki21

Staličnuju nastaŭnicu fizkultury sudziać za ŭdzieł u pratestach2

U Varšavie pamior hrodzienski honščyk Alaksiej Asmałoŭski1

Smak hetaha desiertu čaroŭny: dubajskaje tyramisu 2

Da čaho pryvodzić šlub pamiž stryječnymi bratami i siostrami: novyja danyja3

Padčas palotu ŭ samalocie pamierła žančyna, ekipaž nie zmoh jaje pieranieści z sałona i tamu pasadziŭ u pasažyrskaje kresła1

Tramp: Zialenski vielmi mocna pieraacaniŭ svaje mahčymaści18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju28

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić