Pa bolšaści jany skiravanyja na źviazvańnie volnych srodkaŭ nasielnictva. Ludziam prapanujecca ŭkładvać hrošy ŭ akcyi pradpryjemstvaŭ, ziamlu, nieruchomaść. Cisk na biudžet prapanujecca źmienšyć skaračeńniem zarobkaŭ čynoŭnikaŭ.
Pa bolšaści jany skiravanyja na źviazvańnie volnych srodkaŭ nasielnictva. Ludziam prapanujecca ŭkładvać hrošy ŭ akcyi pradpryjemstvaŭ, ziamlu, nieruchomaść. Cisk na biudžet prapanujecca źmienšyć skaračeńniem zarobkaŭ čynoŭnikaŭ.
Najpierš staršynia prezidyumu NAN Michaił Miaśnikovič Miaśnikovič źviartaje ŭvahu na niezajzdrosny stan unutranaha spažyvieckaha popytu, jaki najpierš napaŭniajecca za košt impartu, piša «Zaŭtra tvajoj krainy». Zacikavić spažyŭca ajčynnymi televizarami, ladoŭniami dy tekstylem miarkujecca panižanymi pracentnymi staŭkami na spažyvieckija kredyty. Toje ž datyčyć ajčynnych pasłuh i adukacyi. Akramia taho,
stymulavać unutrany rynak, a taksama akumulavać volnyja srodki nasielnictva možna prodažam ziamli nie tolki pad žyllo, ale i na haspadarčyja mety.Uzhadali i pra ideju «narodnaj pryvatyzacyi» — kali srodki nasielnictva buduć inviestavacca ŭ akcyi pradpryjemstvaŭ, što padlahajuć pryvatyzacyi. Kab ludzi achvotniej addavali dziaržavie svaje rubli, a nie pieravodzili ich u dalary, prapanujecca palepšyć mahčymaści inviestavańnia ŭ budaŭnictva žylla, dziela čaho nieabchodna pašyryć lhotnaje kredytavańnie, spraścić usie stadyi budaŭnictva.
Razhruzić składy płanujecca za košt pieradačy častki techniki ŭ lizinh haradskoj haspadarcy, budaŭničym i transpartnym arhanizacyjam. A bujniejšym dziaržbankam rajać viarnucca da niehrašovych formaŭ raźlikaŭ unutry krainy.
Cisk na biudžet prapanujecca źmienšyć skaračeńniem zarobkaŭ čynoŭnikaŭ, vajskoŭcaŭ dy piensijanieram, što atrymlivajuć pavyšanuju piensiju. Akramia taho, metazhodnym padajecca pavyšeńnie akcyzaŭ na ałkaholnyja i tytuniovyja vyraby, a taksama pradmiety raskošy. Nielehalnamu impartu na rečavych dy charčovych rynkach treba dać rašučy boj.
Akademija navuk prapanuje taksama zaniacca ŭščylnuju prablemami eksparcioraŭ. Adnoj ź mieraŭ palapšeńnia ŭmovaŭ ich dziejnaści źjaŭlajecca vyroŭnivańnie ŭmovaŭ vytvorčaści z Rasijaj, a taksama stvareńnie dla ajčynnych vytvorcaŭ ekspartu lepšych čym u susiedziaŭ umovaŭ. Tut havorka ŭ asnoŭnym pra palapšeńnie padatkovaha klimatu.
Aŭtary antykryzisnych vystupajuć ź idejaj «dedalaryzacyi» biełaruskaj ekanomiki, jakaja praduhledžvaje poŭnaje vyciaśnieńnie zamiežnaj valuty z unutranych raźlikaŭ, uviadzieńnie zabaranialnych štrafaŭ i abmiežavańniaŭ pa kanviertacyi valuty dla roźničnaha handlu, źviazvańnie valutnych nakapleńniaŭ nasielnictva.
I, narešcie, strukturnaje refarmavańnie ekanomiki krainy nie abydziecca bieź inavacyjnaj vytvorčaści, upeŭnienyja ŭ NAN. U pierśpiektyvie vytvorcaŭ takoj pradukcyi płanujecca vyzvalić ad padatkaŭ na terytoryi ŭsioj krainy. Nie vyklučajecca stvareńnie admysłovaj dziaržstruktury — Ministerstva pa inavacyjnym raźvićci.
Kamientary