Učora ŭ Babrujsku pachavali samaha znakamitaha kryminalnaha aŭtaryteta ź Biełarusi, kali nie ličyć takim siabra Al Kapone Džeka Huzika. Fotarepartaž BiełaPAN z Babrujska.
Pachavańnie kryminalnaha aŭtaryteta Uładzimira Birukova, što adbyłosia 5 sakavika ŭ Babrujsku (Mahiloŭskaja vobłaść), prajšło bieź incydentaŭ. Supracoŭniki milicyi nazirali za padziejami na adlehłaści.
Žałobnaja kałona ruchałasia, vykonvajučy praviły darožnaha ruchu. U joj pieravažali mašyny siaredniaha kłasa, z numarami Mahiloŭskaj vobłaści, ale było i niekalki mašyn rasijskaj «prapiski».
Birukova pachavali na Minskich mohiłkach Babrujska pobač z baćkam i inšymi svajakami.
Vychadziec Babrujska Birukoŭ, viadomy ŭ kryminalnym śviecie pad mianuškami Biruk abo Bira, — najbahaciejšy vychadziec ź Biełarusi, jaki adnosiŭ siabie da katehoryi «złodziejaŭ u zakonie».U kancy 1990‑ch hadoŭ uciok ź Biełarusi. Jamu było pradjaŭlena abvinavačańnie ŭ vymantačvańni i machlarstvie.
U 2003 hodzie Birukoŭ zatrymoŭvaŭsia pravaachoŭnymi orhanami Rasii pa prośbie biełaruskaha boku, ale byŭ adpuščany, bo z 2001 hoda źjaŭlaŭsia hramadzianinam Rasijskaj Fiederacyi i nie ŭčyniaŭ złačynstvaŭ na terytoryi hetaj krainy.
U 2008 hodzie Birukoŭ byŭ abvieščany biełaruskimi pravaachoŭnymi orhanami ŭ mižnarodny vyšuk pa padazreńni ŭ arhanizacyi niezakonnaj skupki nieruchomaści ŭ Babrujsku. 19 lutaha 2009 hoda jaho zatrymali ŭ Maskvie, ale na nastupny dzień adpuścili, bo ŭ rasijskaha boku pretenzij da jaho nie było. 28 lutaha Birukoŭ pamior u Maskvie ad vostraj sardečnaj niedastatkovaści.
Cieła Birukova było dastaŭlena na radzimu viečaram 3 sakavika. Pachavańnie płanavałasia na 4 sakavika. Pavodle adnoj ź viersij, pryčynami pieranosu stała praviadzieńnie ekśpiertyz, jakija paćvierdzili, što pamierły — Uładzimir Birukoŭ.
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary