Ułada2121

Što viadoma pra siamju i baćkoŭ novaha ministra abarony Viktara Chrenina

Alaksandr Łukašenka 20 studzienia pryznačyŭ hienierał-majora Viktara Chrenina ministram abarony. Da hetaha Chrenin byŭ kamandujučym vojskami Zachodniaha apieratyŭnaha kamandavańnia, štab jakoha znachodzicca ŭ Hrodnie.

Viktar Chrenin. Fota grodnonews.by.

Kali karacieńka prajścisia pa bijahrafii Viktara Chrenina, to naradziŭsia jon u 1971 hodzie ŭ Navahrudku Hrodzienskaj vobłaści. U 1988 hodzie skončyŭ Usuryjskaje suvoraŭskaje vučylišča, u 1992 — Omskaje vyšejšaje ahulnavajskovoje kamandnaje vučylišča imia Frunze. U 2005 — Vajskovuju akademiju Biełarusi.

Słužbu prachodziŭ na samych roznych pasadach. U 2014 hodzie staŭ namieśnikam kamandujučaha vojskami Zachodniaha apieratyŭnaha kamandvańnia, u 2015 — staŭ kamandujučym.

«NN» znajšła niekatoryja cikavyja źviestki pra asabistaje žyćcio i siamju novaha ministra abarony.

Baćki Viktara Chrenina žyvuć u Hrodnie. Pierajechali sa svajoj prastornaj trochpakajovaj kvatery na vulicy Janki Kupały ŭ ściplejšuju, kab u bolšaj mahła žyć dačka ź siamjoj.

Hienadź Ivanavič Chrenin — baćka ministra — taksama ŭ minułym vajskoviec, pałkoŭnik zapasu. Jon sam rodam ź Pienzienskaj vobłaści Rasii, ale z dvuch hadoŭ žyvie ŭ Biełarusi. Jahony baćka — Ivan — taksama ŭ minułym vajskoviec, staršy lejtenant.

«Baćku ŭ 1946 hodzie adpravili ŭ zapas pa stanie zdaroŭja, to jon i vyrašyŭ pierabracca ŭ Navahrudak. Tam užo da hetaha słužyŭ jahony brat. I siostry ŭsie pierajechali. Tak atrymałasia, što ŭsie Chreniny znajšli siabie ŭ Navahrudku», — kaža Hienadź Ivanavič.

My spytalisia, kim jon siońnia siabie ličyć: ruskim ci biełarusam? «Nu jakim ruskim? Ja tut žyvu z dvuch hadoŭ. Kaniečnie, biełarus», — kaža spadar Hienadź.

Viktar Chrenin, jahony dzied Vasil Barysaŭ i baćka Hienadź Chrenin.

Babula Viktara Chrenina, Varvara Michajłaŭna Barysava, razam z mužam taksama žyvuć u Hrodnie. Žančynie ŭžo 92 hady, stolki ž jaje mužu Vasilu Antonaviču Barysavu — vieteranu Druhoj suśvietnaj.

Varvara Michajłaŭna nie čuła jašče, što ŭnuk staŭ ministram. «Boža ž moj, heta što, treba jechać u Minsk žyć? Jon ža budzie ad mianie chavać, bo ja budu płakać. Jon da nas pryjazdžaje časta: moža, vam što kupić, što dapamahčy, adramantavaŭ dźviery nam. «Babula, dziadula, vy zadavolenyja?» Mamački maje śviatyja, śviaty Boža, śviataja Trojca, pamiłuj jaho. I radaść za jaho, i chvalavańnie — usio razam».

Dzied ministra rodam z Žukaŭki Branskaj vobłaści Rasii, u Biełarusi apynuŭsia paśla vajny. «Ja miedsiastroj była, a jon u špital Navahrudskaha rajona trapiŭ. Ruka ŭ jaho ŭsia pierabitaja była, boŭtałasia. Ja pahladzieła, dzie ŭžo dobry čałaviek, piaščotny. Skazaŭ, što nie pajedu nazad — chaču, kab ty była majoj žonkaj», — raskazvaje babula Viktara Chrenina pra znajomstva z mužam. Potym Vasil Antonavič skončyŭ charčovy instytut u Maskvie, ale žyć viarnuŭsia ŭ Biełaruś da žonki.

Vasilu Barysavu 92 hady, jon vieteran Druhoj suśvietnaj. Fota grodnonews.by.

Varvara Michajłaŭna kaža, što była suprać taho, kab jaje dačka Raisa vychodziła zamuž za Viktara Chrenina. «Jana ŭ mianie vyšejšuju adukacyju atrymała — ekanamist, razumnička. Ja chacieła joj paru bolš hodnuju, niešta lepšaje. Chacieła, kab adukacyja ŭ jaho była nie horšaj za daččynu. I maci Chrenina była suprać, ale jon nie adstaŭ. Skazaŭ, «nie». Kali adčuvaŭ, što ja nastuplu im na mazol, to zabraŭ Raisu i pajechaŭ na Poŭnač».

Sama Varvara Michajłaŭna rodam ź miastečka Turec Karelickaha rajona. «Ja Viciu kazała: našto tabie być Chreninym? Biare majo proźvišča — jano najlepšaje ŭ śviecie. Jon zaśmiajaŭsia na heta: babula, nam nielha tak rabić, ja zastanusia Chreninym. A majo proźvišča Brazoŭskaja, my sa šlachty».

Kali baćka ministra abraŭ šlach vajskoŭca, to jaho panasiła pa Savieckim Sajuzie. «Vicia na Prymorskim krai ŭ škołu chadziŭ, a ŭžo na Čukotcy vosiem kłasaŭ zakančvaŭ». Hienadź Ivanavič Chrenin prasłužyŭ 14,5 hoda na Dalokim Uschodzie Rasii, ź ich 3,5 hoda ŭ vajskovym haradku «Anadyr-1» na Čukotcy. Na hetaj bazie zachoŭvałasia jadziernaja zbroja. «Nikudy tam za płot nie vyjdzieš, nikudy ich nie vypuskali. A vypuściš, tolki sonca śviecić, a praz paŭhadziny takaja purha, što ničoha nie bačna», — uspaminaje mužčyna, jamu 75 hadoŭ.

Źleva naprava: Viktar Chrenin, Vasil Barysaŭ i staršynia Hrodzienskaha abłvykankama Uładzimir Kraŭcoŭ na Kurhanie Słavy. Fota veteranygrodno.grsu.by.

«Tady byŭ taki čas. Ciapier užo dalej za Minsk nie pašluć słužyć», — śmiajecca Hienadź Chrenin.

«Vicia ž usio žyćcio sa mnoj pa vajskovych čaściach. Bačyŭ usio, što adbyvajecca na słužbie. Tak i sam zachacieŭ stać vajskoŭcam. Ja kažu: budzieš dobra vučycca — stanieš. Jon vosiem kłasaŭ skončyŭ biez trojek, i sam palacieŭ z Čukotki pastupać va Usuryjsk. Tam pa-inšamu nijak, tolki samalotam, druhoha transpartu niama», — raskazvaje baćka ministra.

Pytajemsia, ci ciažka było słužyć na Čukotcy. «Nu čamu adrazu ciažka? Inšym razam chaładnavata, a tak narmalna», — znoŭ śmiajecca spadar Hienadź.

Varvara Michajłaŭna kaža, što vielmi chvalavałasia za dačku, kali taja pajechała na Poŭnač. «Jana mnie pisała ŭ listach, što adnojčy ledźvie vylezła sa śniehu, mocna płakała, amal što zahinuła tam u śniezie».

Hienadź Chrenin pryznajecca, što zaŭsiody maryŭ viarnucca ŭ Biełaruś. «Ja z Čukotki pisaŭ u Maskvu listy, kamandvańniu. Pisaŭ, cytuju: «Miaža maraŭ — horad Hrodna». Ja tady nie dumaŭ, što niechta našy listy ŭ Maskvie čytaje». U Biełaruś jon viarnuŭsia ŭ 1987, jašče da razvału SSSR. Sam budučy ministr na Radzimu viarnuŭsia adrazu paśla Omskaha vučylišča, u 1992 hodzie.

Što tyčycca Hienadzia Chrenina, to jon pryznajecca, što nikoli nie chacieŭ pamianiać proźvišča. «Navat žonka z Barysavych stała Chreninaj», — havoryć joj.

Žonka ministra Natalla Chrenina pracuje doktaram, jana zahadčyca fizijaterapieŭtyčnaha adździaleńnia ŭ 1134 Vajskovym miedycynskim kliničnym centry.

U pary jość adna dačka Maryna. U 2015 hodzie jana skončyła jurydyčny fakultet Hrodzienskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta. Ciapier pracuje ŭ adnym z hrodzienskich bankaŭ. Zamužam, dziaciej pakul nie maje.

Siastra Viktara Kaciaryna razam z mužam. Fota ok.ru.

Taksama ŭ ministra jość małodšaja siastra Kaciaryna. U ich dziesiać hadoŭ roźnicy z bratam. Jana skončyła technikum biznesu i prava ŭ Hrodnie, pracuje ŭ «Biełarusbanku». Tam ža pracuje i jaje muž Viktar Vasilevič, jon načalnik adździeła pa pracy ź piersanałam.

Kamientary21

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje16

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Popyt na naftu i vuhal dasiahnie piku ŭ 2030-m i pačnie spadać4

Śviatłana Cichanoŭskaja ŭpieršyniu vystupić na hałoŭnaj scenie Miunchienskaj kanfierencyi pa biaśpiecy12

Nabližany da siłavikoŭ kanał raskazaŭ, što ŭnačy ŭzarvałasia nad Homielem1

«Mianie prosta vyvieźli na miažu». Prarasijskaha błohiera amal na miesiac zakryli ŭ izalatar, a paśla vykinuli ź Biełarusi6

U Chojnikach adkryli pamiatny znak u honar Ivana Mieleža. Na ruskaj movie10

«Horš za Miunchien». Reakcyja jeŭrapiejskich palitykaŭ na zajavy Trampa ab pieramovach z Pucinym75

Nie restaŭracyja, a paśmiešyšča. U Ružanach «zarestaŭravali» rezidencyju Sapiehaŭ13

Siadzieńni ŭ samalotach stanuć dvuchpaviarchovymi? Airbus stvaraje inavacyjny dyzajn13

Štości ŭzarvałasia nad Homielem. Mahčyma, čarhovy rasijski šachied źbiŭsia z darohi8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje16

«Vy pavinny skazać, jaki drenny Sańnikaŭ». Šarenda-Panasiuk — pra toje, jak prapahandysty z BT zapisvali film pra jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić