Kultura

Žbankoŭ: Biełaruskaja kulturnaja palityka — heta hrandyjoznaja pamyłka

U vypusku debataŭ «DysKUT» prablemy dziaržaŭnaj palityki ŭ dačynieńni kultury abmiarkoŭvajuć scenaryst, mastacki kiraŭnik «Svabodnaha teatra» Mikałaj Chalezin i kulturołah, publicyst Maksim Žbankoŭ.

Nieviadomyja źniščajuć ahniom murał z Kupałaŭskim teatram u Minsku.

«My znachodzimsia pryblizna ŭ 19 stahodździ. Heta kali isnuje peŭnaje Ministerstva kultury, jakoje vykonvaje pieravažna karnyja funkcyi albo kahości zaachvočvaje za łajalnaść, vypłačvajučy dziaržaŭnyja subsidyi, — kaža Chalezin. — Da sučasnaha śvietu mastactva heta nie maje ŭvohule nijakaha dačynieńnia. Heta absalutna zahannaja praktyka, jakaja navat pry pierastanoŭcy lidaraŭ, umoŭna pry źmienie ministra kultury z «kiepskaha» na «dobraha», usio adno pryviadzie da sumnaha vyniku».

Mikałaj Chalezin adznačaje, što zaraz my nazirajem, jak zorak biełaruskaj kultury dziaržava zahaniaje ŭ marhinalnaje pole i całkam pazbaŭlaje ich materyjalnaj padtrymki. 

«Na scenie Kupałaŭskaha vystupajuć Finbierh i «Charoški», dziaržaŭny ansambl «Pieśniary» absłuhoŭvaje viačorki Alaksandra Łukašenki. A ŭ hety čas tyja, chto musili być subjektami padtrymki, — muzykanty, teatry i hetak dalej — jany hrajuć na płoščach, u nieprystasavanych pamiaškańniach, nie atrymlivajučy ni kapiejki datacyj, ledź zvodziačy kancy z kancami.

Pry hetym, kali my hladzim na suśvietnuju scenu, my bačym Lavona Volskaha, jaki vystupaje na stadyjonie ŭ Varšavie, albo «Svabodny teatr», jaki abjazdžaje ŭsie viadučyja placoŭki śvietu, mastakoŭ, jakija vystaŭlajucca ŭ krutych halerejach. Atrymlivajecca, što [ŭ Biełarusi] zorki znachodziacca ŭ poli marhinalnym, kudy ich zahnali ŭłady, a marhinalnyja kalektyvy znachodziacca ŭ statusie dziaržaŭnych ansamblaŭ i atrymlivajuć datacyi. Albo navat tyja, chto adnosiacca da takoha lohkaha žanru, kštałtu «Siabroŭ», «Vierasoŭ» — hetyja kalektyvy nie pavinny mieć nijakich dziaržaŭnych datacyj, bo jany sami ŭ stanie siabie karmić», — kaža mastacki kiraŭnik «Svabodnaha teatra».

Kulturołah Maksim Žbankoŭ ž admaŭlaje karyść kulturnaj palityki ŭ pryncypie.

«Dla mianie samaj hałoŭnaj prablemaj u kulturnaj palitycy spačatku savieckaj, potym postsavieckaj i ŭrešcie sučasnaj źjaŭlajecca sama prysutnaść kulturnaj palityki. Mianie žudasna raźjušvaje, što chtości za mianie vyrašaje, što mnie lubić. Mianie absalutna nie zadavalniaje, kali chtości za mianie rašaje, na jakuju z art-placovak treba kinuć maje padatki. Mnie absalutna nie padabajecca, kali dziaržava pačynaje lačyć artystaŭ i naviazvać im vyznačany dyrektyŭny nabor kaštoŭnaściaŭ», — tłumačyć Žbankoŭ.

I stavić pytańnie inačaj: a ci patrebnaja nam uvohule kulturnaja palityka? 

«Na moj pohlad kulturnaja palityka ŭ jaje isnujučym varyjancie — heta hrandyjoznaja pamyłka. Ja rablu vysnovu, što jašče doŭhi pierachodny postłukašenkaŭski pieryjad my budziem mieć takuju ž tupuju aŭtarytarnuju biurakratyčnuju niedapierabudavanuju sistemu i, adpaviedna, nievyraznuju i ahresiŭnuju kulturnuju palityku. Tolki, mahčyma, atrymalniki padtrymki ad dziaržavy buduć inšymi i nam jany buduć padabacca trošku bolš.

Ja jak kulturny anarchist zychodžu z taho, što dziaržava pavinna pazbavicca svajoj kirujučaj roli, pavinna pierastać być adzinym i hałoŭnym sponsaram kulturnickich prajektaŭ. Dziaržava pavinna prosta adpuścić moj narod i nie pieraškadžać jamu śpiavać jaho pieśniu», — kaža Maksim Žbankoŭ. 

Hladzicie poŭny vypusk debataŭ na jutub-kanale debataŭ «DysKUT»:

03:28 — naša Ministerstva kultury z 19-ha stahodździa

06:29 — moža nam naohuł nie treba kulturnaja palityka?

09:46 — nakolki mastactva anarchičnaje

13:04 — struktury, jakija nie ŭ stanie siabie karmić

16:50 — chto padtrymaŭ by ekśpierymientalnyja prajekty

20:20 — ci zdolnaja kultura isnavać biez nahladčykaŭ

25:25 — jakaja roźnica pamiž hustaŭščynaj biznesoŭca i čynoŭnika

30:51 — dziaržava tolki zaminaje kultury

37:11 — źniščeńnie ideałahičnaha kantrolu i cenzury dla kulturnaj palityki

44:55 — ci pryviadzie kamiercyjalizacyja da nivielavańnia značeńnia tradycyjnaj kultury

50:20 — ci pavinna być u kultury cenzura seksizmu abo rasizmu

54:43 — ci pavinna dziaržava pravodzić biełarusizacyju

01:01:13 — jak padtrymlivać instytuty krytyki mastactva

01:05:22 — rola navučalnych ustanoŭ u kulturnaj palitycy

Čytajcie taksama: Jak dapamahčy muzykam u čas dvarovych kancertaŭ, kali niama mahčymaści zrabić achviaravańnie

Kamientary

«Damokłaŭ Mieč». Kanał «Biełorusskij siłovik» nastolki prarasijski, što mnohija mierkavali, što heta rasijanie jaho viaduć. Nie, za im staić supierahient Łukašenki25

«Damokłaŭ Mieč». Kanał «Biełorusskij siłovik» nastolki prarasijski, što mnohija mierkavali, što heta rasijanie jaho viaduć. Nie, za im staić supierahient Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

«Alaksandr Łukašenka ŭžo nie «baćka». U Dzień baćki Tur prydumaŭ Łukašenku novy status36

Mitrapalit Vienijamin nazvaŭ adnu ź pieršych spraŭ Hramadskaj rady pa maralnaści — admianili śpiektakl, jaki pakazvali 10 hadoŭ13

Jak vyhladajuć dvary ŭ novym raśpijaranym žyłym kompleksie VIDEA9

Maskva abiacaje dapamohu Minsku na vybarach 2025 hoda «ŭ vypadku destabilizacyi»14

Ukrainskija bieśpiłotniki ŭnačy atakavali try rasijskija śpirtzavody11

Biełaruski ściahanosiec na Alimpijadzie ŭ Tokia staŭ ryełtaram2

Chacieli jak lepš, a vyjšła jak zaŭsiody. Pra što śviedčać małdaŭskija vybary102

Malavanyč raskazaŭ, kolki ŭ jaho skrali telefonnyja machlary i čamu pavieryŭ im20

«U ZUS akruhlili vočy: jany nikoli pra takoje nie čuli». Jak biełarusy pieravodzili piensiju ź Biełarusi ŭ Polšču5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Damokłaŭ Mieč». Kanał «Biełorusskij siłovik» nastolki prarasijski, što mnohija mierkavali, što heta rasijanie jaho viaduć. Nie, za im staić supierahient Łukašenki25

«Damokłaŭ Mieč». Kanał «Biełorusskij siłovik» nastolki prarasijski, što mnohija mierkavali, što heta rasijanie jaho viaduć. Nie, za im staić supierahient Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →