Kali vy niadaŭna pieražyli kavid abo pakutujecie ad jaho nastupstvaŭ, napeŭna, vy žadajecie maksimalna chutka viarnucca da zvyčajnaha žyćcia. Šmat dla kaho častkaj takoha žyćcia źjaŭlajecca fizičnaja nahruzka. Zrazumieła, fizičnaja aktyŭnaść — heta vielmi karysna, ale važna pravilna jaje daziravać padčas adnaŭleńnia paśla chvaroby.

Čałavieku, jaki jašče adčuvaje simptomy kavidu, lepiej adkłaści lubuju fizičnuju nahruzku da ich źniknieńnia, zvyčajna dla hetaha treba pačakać 10—14 dzion. Tym, chto maje stanoŭčy rezultat testa na kavid, ale nie adčuvaje simptomaŭ, taksama lepiej adpačyć ad nahruzki nie mienš za 10 dzion. Zaniatki sportam ci fitniesam padčas vostraha pieryjadu chvaroby mohuć pahoršyć stan ci padoŭžyć čas najaŭnaści simptomaŭ, papiaredžvaje HuffPost.
Pieršaja fizičnaja nahruzka paśla kavidu pavinna być spakojnaj. Možna pačynać z prahułak, johi, pavolnaj jazdy na rovary abo płavańnia. Kali vam padabajucca siłavyja treniroŭki, pačynajcie z trenirovak z vahoj cieła abo ź lahčejšaj mahčymaj dadatkovaj vahoj. Taksama varta pačynać ź minimalnaj kolkaści paŭtareńniaŭ praktykavańniaŭ i vybirać pastupovy temp viartańnia da zvyčajnaj nahruzki.
Vielmi važna pastajanna sačyć za stanam zdaroŭja padčas trenirovak. Kali vy majecie niejki z nastupnych simptomaŭ, lepiej spynić praktykavańni i, mahčyma, źviarnucca da doktara:
- bol u hrudziach abo tachikardyja
- zanadta doŭhaje adnaŭleńnie narmalnaha rytmu serca paśla nahruzki
- zadyška abo inšyja ciažkaści z dychańniem
- zanadta mocnaje adčuvańnie stomlenaści
- prypuchłaści kancavin i boli ŭ ciahlicach
- strata prytomnaści
- tunelny zrok abo strata zroku
- lichamanka
Pryncyp pastupovaha viartańnia da trenirovak dziejničaje i dla tych ludziej, chto pieražyvaje nastupstvy kavidu. Moža być ciažka na niejki čas admovicca ad trenirovak, ale varta skarystacca hetym časam dla inšych karysnych dla zdaroŭja i fizičnych pakazčykaŭ rečaŭ. Naprykład, možna źviarnuć uvahu na svajo charčavańnie i toje, kolki vady vy ŭžyvajecie, a taksama na źnižeńnie ŭzroŭniu stresu.
Kamientary