Pamiatajecie, jak niechta damalavaŭ kalučy drot da murała pra siabroŭstva Maskvy i Minska? Stała viadoma, chto hety mastak
Murał źjaviŭsia ŭ stalicy ŭ 2016 hodzie na vulicy Mahiloŭskaj, a praź niekalki miesiacaŭ nieviadomyja damalavali kalučy drot — u vianku dziaŭčynki i ŭ bukiecie vałošak u chłopčyka. Paźniej murału viarnuli pieršapačatkovy vyhlad. Mastaka tak i nie znajšli.

Akazałasia, aŭtar kalučaha drotu — rasijski vuličny mastak Słava PTRK. I ciapier jon pravodzić aŭkcyjon u padtrymku siemjaŭ biełaruskich palitviaźniaŭ.
Słava viadomy śmiełym stryt-artam na sacyjalnyja i palityčnyja temy. Naprykład, pracaj «Zusim pobač» (u suaŭtarstvie sa skulptaram Siarhiejem Karavym) — kanalizacyjnaja rašotka nasuprać Kramla z rukami, što trymajucca za pruty z unutranaha boku.

Aficyjny murał pra siabroŭstva Minska i Maskvy zamaŭlali ŭ rasijskaha mastaka Artura Kašaka, tamu pra jaho viedali nie tolki ŭ biełaruskaj art-tusoŭcy. Detali dapracoŭki vyjavy Słava nie raskryvaje. Kali koratka, to arendavali aŭtavyšku i damalavali.
«Ja rady, što nam udałosia tady heta zrabić. Vynik taho byŭ varty. Było krychu strašna, kaniečnie. Durań toj, chto nie baicca, bajaźliviec toj, kaho strach spyniaje», — žartuje Słava.
U Biełaruś jon pryjazdžaŭ adnojčy — u stalicu, ale spadziajecca, što ŭdasca pabyvać jašče.
Dniami mastak vystaviŭ na aŭkcyjon fotaprynt taho murała z kalučym drotam. Sabranyja hrošy jon płanuje pieradać siemjam biełaruskich palitviaźniaŭ. Kaža, što čuŭ šmat historyj pra represii ŭ našaj krainie.
«Ja, na žal, nie vyklučajusia ź infarmacyjnaj prastory i nazapašvaju ŭsiu hetu niehatyŭnuju infarmacyju ŭ sabie — i pa Rasii, i pa Biełarusi. Ja nie adździalaju toje, što adbyvajecca ŭ vas, ad taho, što ŭ nas. Taksama jak i va Ukrainie. Heta ŭsio vielmi žyva i baluča pieražyvajecca mnoj, byccam adbyvajecca za aknom. Ja zyču tolki miru i dabra narodu Biełarusi. Chočacca, kab u vas usio atrymałasia. Moža, tady rana ci pozna i ŭ nas atrymajecca. Mnohija ŭ Rasii ŭsprymajuć Biełaruś jak rolevuju madel. My nibyta paŭtarajem za vami», — tłumačyć chłopiec.
Startavaja cana za fotaprynt — 1000 rasijskich rubloŭ (35 biełaruskich). Ciapier samaja vysokaja staŭka — krychu bolš za 760 biełaruskich rubloŭ. Aŭkcyjon praciahniecca da 7 červienia.
Kamientary