Ułada

Łukašenka ŭ intervju prapahandystu Kisialovu pryznaŭ Krym rasijskim. Što jon raniej kazaŭ pra paŭvostraŭ?

«Krym de-fakta i de-jure staŭ rasijskim paśla refierendumu», — skazaŭ Łukašienka u intervju Dźmitryju Kisialovu.

Taksama Łukašenka skazaŭ, što ŭ jaho jość damoŭlenaść z Pucinym ab vizicie ŭ Krym, jaki jon chacieŭ by pačać ź Sievastopala.

Nahadajem, ukrainski paŭvostraŭ Krym razam z horadam Sievastopal byŭ niezakonna akupavany Rasijaj ŭ 2014-m. Mižnarodnaja supolnaść nie pryznała zakonnaść hetaj anieksii.

Na praciahu siami hadoŭ z momantu akupacyi Alaksandr Łukašenka nieadnarazova nazyvaŭ paŭvostraŭ «de-fakta rasijskaj ziamloj». Takoj była jaho zajava ŭ krasaviku 2014 hoda.

«Hałoŭnaje ŭ tym: de-fakta — heta siońnia rasijskaja terytoryja, heta siońnia častka Rasii. Mnie heta nie padabajecca. Ale chto daŭ padstavu rasijanam dziejničać takim čynam? I apošni arhumient — ja im (ukraincam, — Red.) skazaŭ pa-mužčynsku: kali b vy ličyli, što heta vaša terytoryja, vy b za jaje zmahalisia. Vy hetuju ziamlu nie abaranili», — skazaŭ tady Łukašenka.

U tym ža 2014 hodzie Łukašenka pryjechaŭ u Kijeŭ na inaŭhuracyju prezidenta Ukrainy Piatra Parašenki. Ukrainskija žurnalisty spytali jaho, čyj Krym.

«Spytajcie va ukraincaŭ, čyja heta terytoryja siońnia. Ja ŭžo nie adnojčy kazaŭ: nie čas i nie miesca siońnia hetyja prablemy abmiarkoŭvać. Ukraina pavinna być adzinaj, cełasnaj dziaržavaj i budzie takoj», — adkazaŭ jon.

Łukašenka tady taksama rekamiendavaŭ žurnalistam «pajechać u Krym i tam damaŭlacca ab tym, kab jon byŭ ukrainskim».

Ab hetym epizodzie Łukašenka zhadaŭ u 2019 hodzie na sustrečy z pradstaŭnikami ŭkrainskich ŚMI.

U žniŭni 2021 hoda Łukašenka rezka vykazaŭsia pra pierśpiektyvy pryznańnia rasijskaj anieksii Kryma, pa sutnaści, namiaknuŭšy, što i ŭ samoj Rasii daloka nie dla ŭsich vidavočny status paŭvostrava.

«Kali apošni aliharch u Rasii pryznaje Krym i pačnie pastaŭlać tudy pradukcyju, za mnoj sprava nie zaržavieje. Choć mianie i mnohaje źviazvaje: Budapiešckaja dekłaracyja, moj podpis tam staić, ale ja i praz heta pierastuplu», — zajaviŭ jon.

Ale ŭžo ŭ listapadzie Łukašenka vykazaŭ škadavańnie ab tym, što prezident Rasii Uładzimir Pucin nie zaprasiŭ jaho ŭ Krym na pasiadžeńnie Vyšejšaj dziaržaŭnaj rady Sajuznaj dziaržavy.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Na rozdum dali paŭhadziny». Nastaŭnicy z Połacka daviałosia zvolnicca z-za tyktok-błoha2

«Na rozdum dali paŭhadziny». Nastaŭnicy z Połacka daviałosia zvolnicca z-za tyktok-błoha

Usie naviny →
Usie naviny

«Mnie ŭžo kiepska». Biełarus pakazaŭ našeście klaščoŭ u rajonie1

Anarchistu Mikitu Jemialjanavu, asudžanamu na 6 hadoŭ kałonii, dadali jašče adzin hod

Parłamient Armienii ŭchvaliŭ zakonaprajekt ab pačatku pracesu dałučeńnia krainy da ES2

Tramp: Rasija marudzić ź mirnym urehulavańniem2

Alaksandr Łukašenka-małodšy zaśviaciŭsia ŭ rybnym biznesie9

Šmatpakutny hadzińnik Franaka Viačorki znajšoŭ uładalnika9

«Nahaniaje adčuvańnie śmierci i biezvychodnaści, chočacca najchutčej pakinuć». Biełaruski zapisali dziŭny dyjałoh turysta ŭ Biełaviežskaj puščy15

Zahinuła vajennaja karespandentka rasijskaha Pieršaha kanała Hanna Prakofjeva23

Sud u ZŠA ŭvioŭ časovuju zabaronu na spynieńnie finansavańnia Radyjo Svaboda

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Na rozdum dali paŭhadziny». Nastaŭnicy z Połacka daviałosia zvolnicca z-za tyktok-błoha2

«Na rozdum dali paŭhadziny». Nastaŭnicy z Połacka daviałosia zvolnicca z-za tyktok-błoha

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić