Hramadstva

Punkt dla mihrantaŭ u «Bruzhach» spyniŭ pracu. Ich tam bolš niama

U transpartna-łahistyčnym centry «Bruzhi» spyniŭ pracu punkt raźmiaščeńnia mihrantaŭ. Usie zamiežniki, jakija časova znachodzilisia ŭ centry, pakinuli jaho.

Archiŭnaje fota BiełTA

Pra heta paviedamiła pres-słužba Dziaržpahrankamiteta Biełarusi.

22 sakavika 98 mihrantaŭ vylecieli evakuacyjnym rejsam ź Minska ŭ Irbil u 02.55. Viartańnie na radzimu było arhanizavanaje ŭ ramkach prahramy dapamohi mižnarodnaj arhanizacyi pa mihracyi.

«Astatnija zamiežniki pa ich prośbie časova raśsielenyja ŭ haścinicach i sanatoryjach dla čakańnia nastupnych vyvaznych rejsaŭ», — paviedamiŭ DPK.

Napiaredadni ŭ Nacyjanalny aeraport «Minsk» prylacieŭ samalot avijakampanii Fly Baghdad. Jaho nie było ŭ raskładzie, pryziamleńnie nie adlustroŭvałasia na tabło prylotaŭ.

Pavodle źviestak na 20 sakavika, u TŁC «Bruzhi» zastavalisia 409 mihrantaŭ.

***

Paśla ŭviadzieńnia ŭletku sankcyj Łukašenka paabiacaŭ, što Biełaruś bolš nie budzie strymlivać mihrantaŭ, jakija sprabujuć trapić praź jaje terytoryju ŭ Jeŭrasajuz. Spačatku cisk išoŭ na litoŭskuju miažu, potym na polskuju. Z kožnym dniom kolkaść mihrantaŭ na miažy rasła.

Situacyja na biełaruska-polskaj miažy abvastryłasia 8 listapada. Vialikaja kałona mihrantaŭ pryjšła na niejtralnuju terytoryju pobač z punktam propusku «Bruzhi». Adnak kala pamiežnaha pierachoda mihranty zbočyli ŭ les, raźbiŭšy tam łahier. Kolkaść ludziej tam aceńvałasia ŭ niekalki tysiač čałaviek, pryčym bolšaść składali irakskija kurdy. 

Ludzi siekli drevy, palili vohniščy, parušajučy tym samym zakanadaŭstva, ale biełaruskija siłaviki nijak nie reahavali na dziejańni mihrantaŭ.

15 listapada zamiežniki pakinuli stychijny łahier i sabralisia ŭ punkcie propusku «Bruzhi». 16 listapada mihranty pasprabavali prarvacca praź biełaruska-polskuju miažu. Jany kidali ŭ polskich siłavikoŭ kamiani. Tyja ŭžyli ŭ adkaz vadamioty i ślozaciečny haz. 

Uviečary 16 listapada, paśla šturmu miažy i pahromu ŭ Bruzhach, mihrantaŭ zaprasili ŭ pamiaškańnie transpartna-łahistyčnaha centra «Bruzhi». Tam im vydali matrasy, paviedamili, što možna zastavacca kolki patrebna. Častka ludziej «pierajechała» ŭ pamiaškańnie, častka zastałasia ŭ namiotach la miažy.

Pastupova vakoł TŁC pačała vyrastać infrastruktura. Zapracavali palavyja kuchni, viałosia miedabsłuhoŭvańnie. Da mihrantaŭ pryjazdžali čynoŭniki, deputaty, pryjechaŭ i Łukašenka.

Paralelna mihrantaŭ evakuacyjnymi rejsami vyvozili na radzimu. Łahier u «Bruzhach» praisnavaŭ bolš za čatyry miesiacy.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili2

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili

Usie naviny →
Usie naviny

Pahladzieli, kolki prosiać za arendu lecišča niedaloka ad Minska. Jość varyjanty ad 250 rubloŭ za miesiac6

Kalcavaja linija minskaha mietro budzie z 17 stancyj. Jakija buduć nazvy i kali pačniecca budaŭnictva11

Bryšciel staŭ najlepšym bambardziram ČS pa plažnym futbole, Aŭhustoŭ — hałkipieram

«Hetaja partyja prajhranaja». Biełaruskija daśledčyki — pra toje, u što pieratvaryłasia Akademija navuk10

Tramp zapatrabavaŭ ad Ukrainy pačać pieramovy z Rasijaj3

Kachańnie i mužčyny: usio chutka. Kachańnie i žančyny: usio ŭdumliva13

Polšča abvinavaciła rasijskija śpiecsłužby ŭ padpale handlovaha centra, jaki zhareŭ hod tamu3

«Źbieh abstavinaŭ». U «Minsktransie» prakamientavali incydent z pandusam, jaki adłamaŭsia ad aŭtobusa prosta padčas rejsu2

Zialenski zajaviŭ, što budzie asabista čakać Pucina ŭ Turcyi 9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili2

Pamierła 39-hadovaja eks-palitźniavolenaja Hanna Kandracienka. U kałonii ŭ jaje znajšli rak, ale nie vyzvalili

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić