Usiaho patrochu33

Žycharu Smarhoni syn padaryŭ na dzień naradžeńnia strausaŭ. Haspadar pierarabiŭ płot, bo mietrovy ptuški brali z raźbiehu

Va Uładzisłava i Łarysy Mizułaŭ na leciščy ŭ Smarhonskim rajonie try hady žyvuć strausy Maška, Chomka i Den. Haspadar skazaŭ, što ptuški byli maraj.

Žyŭnaść na leciščy Mizuły trymajuć daŭno, piša «Śvietły šlach». Ale kury, husi, kački, trusy — dla zdarovaha charčavańnia, a strausy — dla cikavaści, dla dušy.

— Kupiŭ dvaich, a treciaha syn na dzień naradžeńnia padaryŭ. Małyja jany tady byli zusim — pa miesiacy čatyry, a afarboŭka — jak u dzikoŭ, pałasatyja takija. Usio leta razam z kuraniatami ŭ ciaplicy i pražyli, — kaža dačnik.

Pra toje, što heta dva samcy i samačka, haspadary daviedalisia niadaŭna, tamu što da dvuch hadoŭ źniešnich adroźnieńniaŭ u ptušak nie było. Ciapier ža, kali pryhledziecca da afarboŭki pioraŭ na šyi, to možna zrazumieć, što ŭ samcoŭ jany z błakitnavatym adlivam.

A jašče «chłopcy» vydajuć niezvyčajnyja huki — padobnyja na barabanny huk.

Łarysa Jakimaŭna pryznajecca, što adrazu była nie ŭ zachapleńni ad hetych ekzatyčnych haściej u haspadarcy. A ciapier tak prykipieła da ich dušoj, vielmi palubiła.

— Padydu, abdymu, ruku ŭ piory apušču — i tak dobra na dušy stanovicca. A jak cikava ź imi hulać, nazirać za zvyčkami.

— Pabiehajcie, pakažycie siabie! — žartaŭliva kamanduje svaim padapiečnym Uładzisłaŭ Branisłavavič. I ptuški, raspušyŭšy piory, paŭstajuć va ŭsioj krasie.

Što ŭ mieniu ŭ vialikaj ptuški?

Heta ciapier u strausaŭ vydatnyja pienaty i vialiki dvoryk. Haspadar pastaraŭsia. Praŭda, płot pryjšłosia dva razy rabić. Vyšyniu ŭ 1 mietr 20 santymietraŭ ptuški brali z raźbiehu. Adzin straus uciok, nasiŭsia pa dačach, pakul nie złavili. Ciapier sietka ŭ dva mietry — takaja vyšynia ptuškam nie paddajecca.

Kali ciopła, strausy amal uvieś čas na vulicy. Kali dušna, im uklučajuć vadu i robiać fantan, tady jany «ad radaści nohi ŭvierch padkidvajuć, byccam latku-jenku tančać, kaža Uładzisłaŭ Mizuła.

Akazvajecca, haspadary ŭžo pačastavalisia jajkam-delikatesam, i ludziam dali pakaštavać. Łarysa Jakimaŭna rabiła amlet, a dačka jajka ŭ sałatu dadavała. Pieršaje ŭzvažyli — paŭkiło. Žaŭtok pa pamiery z dobry jabłyk.

A sioleta vyvieli strausiania. U kancy lutaha małoje źjaviłasia na śviet. Pakłaŭ jaho Uładzisłaŭ Branisłavavič u inkubatar dla vyviadzieńnia kuraniat, adsočvaŭ praces.

— Čuju, na 57 dzień — jajka varušycca, piščyć, ale praklovu niama. Pryjšłosia dapamahčy. Nadkałoŭ jajka akuratnieńka, a dalej mały sam usio zrabiŭ. Da viečara ŭžo navat na vulicu vyjšaŭ, — kaža Mizuła. Unuki nazvali strausiania Bebi. Pakul jon doma, ale chutka pryviazuć na lecišča.

Kormiać svaich strausaŭ Mizuły, jak kurej. Haspadar udakładniaje, što ziernie daje nie całkam — drobnić. Lubiać strausy i travu: «amierykanku», liście burakoŭ, morkvy, chrenu.

«Nikoli nie bačyŭ ich takimi chudymi». Redkich bykoŭ z adrezanych pavodkaj astraŭkoŭ pad Turavam tak pakul i nie vyvieźli

U Homieli ratavalniki ŭratavali ad vialikaj vady kocika VIDEA

U Pinsku vyratavali kazulu, jakaja trapiła ŭ ačyščalnyja zbudavańni

Kamientary3

  • daviedka
    14.04.2023
    U mienia na diedovskom chutorie letali, kak połnociennyje pticy, dažie kury, indiuški, husi... 
    Poślednije tak ciełoj stajej kak-to uletieli priamo na moich dietskich hłazach. Prišłoś potom vozvraŝať ich s bližajšieho vodojoma. Poetomu domašniej pticie podriezajut pieŕja. No i eto nie vsiehda lišajet ich vozmožnosti letať, jeśli propustiť, kohda opierienije načinajet otrastať: to kurica na zabor zaletit, to indiuška s odnoho konca dvora na vorota v druhom koncie čieriez vieś dvor proletit i siadiet. Dla takich situacij domašniuju pticu mietiat kraskoj, čtoby potom možno było otličiť svoju ot čužoj.
  • mi-mi no
    14.04.2023
    strausy latajuć? Oo... dobra, što nie latajuć karovy
  • Złosny vožyk
    14.04.2023
    Daviedka toža samaje i u maim dziacinstvie było,anałohija nie pravilnaja no včiera był v čat ruletkie napisano rus i tut opa.,hovar mova Ukrainka Ukrainiec z takoj padziakaj što Biełarusy za Ukrainu, ale heta na žal nie doŭha ,iašče trochi i nas na hadoŭ 50 buduć plevať v lico ,a pra MOVU heta svoj čužoj eti marsianin iz rośsijskich nie znajut .ia dumaŭ trochi pierabolšvać pra mat.tam ma..ieb..i usio
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Mnie ŭžo kiepska». Biełarus pakazaŭ našeście klaščoŭ u rajonie — karystalniki šakavanyja1

«Mnie ŭžo kiepska». Biełarus pakazaŭ našeście klaščoŭ u rajonie — karystalniki šakavanyja

Usie naviny →
Usie naviny

Milicyja raskazała, jakaja ciapier situacyja z narkotykami1

Urad Arhienciny rassakrecić dakumienty pra nacystaŭ, jakija chavalisia ŭ krainie paśla Druhoj suśvietnaj vajny3

«Kibierpartyzany» zajavili pra ŭzłom sierviera kampanii, adkaznaj za reahavańnie na kibierincydenty1

Takoha vinšavańnia z Dniom Voli vy jašče nie bačyli: na broniemašynach26

Rasijanin sam pajšoŭ na vajnu i trapiŭ va ŭkrainski pałon. Tam jon pierajšoŭ na bok USU, ale chutka trapiŭ u pałon da rasijan1

Pacyjentaŭ homielskich balnic u vypadku teraktu zaklikajuć źviazacca z FSB i ŭziać z saboj rasijski pašpart1

Na Mahiloŭščynie rychtujuć ekskursijny tur «Carskimi šlachami» pa miescach, jakija naviedvali rasijskija impieratary4

Na Zachodnim bierazie raki Iardan źbili i zatrymali ŭładalnika «Oskara»11

Pryznačany novy apostalski nuncyj u Biełarusi. Jon ałbanakatalik, paśla Vieniesueły3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Mnie ŭžo kiepska». Biełarus pakazaŭ našeście klaščoŭ u rajonie — karystalniki šakavanyja1

«Mnie ŭžo kiepska». Biełarus pakazaŭ našeście klaščoŭ u rajonie — karystalniki šakavanyja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić