Usiaho patrochu33

Žycharu Smarhoni syn padaryŭ na dzień naradžeńnia strausaŭ. Haspadar pierarabiŭ płot, bo mietrovy ptuški brali z raźbiehu

Va Uładzisłava i Łarysy Mizułaŭ na leciščy ŭ Smarhonskim rajonie try hady žyvuć strausy Maška, Chomka i Den. Haspadar skazaŭ, što ptuški byli maraj.

Žyŭnaść na leciščy Mizuły trymajuć daŭno, piša «Śvietły šlach». Ale kury, husi, kački, trusy — dla zdarovaha charčavańnia, a strausy — dla cikavaści, dla dušy.

— Kupiŭ dvaich, a treciaha syn na dzień naradžeńnia padaryŭ. Małyja jany tady byli zusim — pa miesiacy čatyry, a afarboŭka — jak u dzikoŭ, pałasatyja takija. Usio leta razam z kuraniatami ŭ ciaplicy i pražyli, — kaža dačnik.

Pra toje, što heta dva samcy i samačka, haspadary daviedalisia niadaŭna, tamu što da dvuch hadoŭ źniešnich adroźnieńniaŭ u ptušak nie było. Ciapier ža, kali pryhledziecca da afarboŭki pioraŭ na šyi, to možna zrazumieć, što ŭ samcoŭ jany z błakitnavatym adlivam.

A jašče «chłopcy» vydajuć niezvyčajnyja huki — padobnyja na barabanny huk.

Łarysa Jakimaŭna pryznajecca, što adrazu była nie ŭ zachapleńni ad hetych ekzatyčnych haściej u haspadarcy. A ciapier tak prykipieła da ich dušoj, vielmi palubiła.

— Padydu, abdymu, ruku ŭ piory apušču — i tak dobra na dušy stanovicca. A jak cikava ź imi hulać, nazirać za zvyčkami.

— Pabiehajcie, pakažycie siabie! — žartaŭliva kamanduje svaim padapiečnym Uładzisłaŭ Branisłavavič. I ptuški, raspušyŭšy piory, paŭstajuć va ŭsioj krasie.

Što ŭ mieniu ŭ vialikaj ptuški?

Heta ciapier u strausaŭ vydatnyja pienaty i vialiki dvoryk. Haspadar pastaraŭsia. Praŭda, płot pryjšłosia dva razy rabić. Vyšyniu ŭ 1 mietr 20 santymietraŭ ptuški brali z raźbiehu. Adzin straus uciok, nasiŭsia pa dačach, pakul nie złavili. Ciapier sietka ŭ dva mietry — takaja vyšynia ptuškam nie paddajecca.

Kali ciopła, strausy amal uvieś čas na vulicy. Kali dušna, im uklučajuć vadu i robiać fantan, tady jany «ad radaści nohi ŭvierch padkidvajuć, byccam latku-jenku tančać, kaža Uładzisłaŭ Mizuła.

Akazvajecca, haspadary ŭžo pačastavalisia jajkam-delikatesam, i ludziam dali pakaštavać. Łarysa Jakimaŭna rabiła amlet, a dačka jajka ŭ sałatu dadavała. Pieršaje ŭzvažyli — paŭkiło. Žaŭtok pa pamiery z dobry jabłyk.

A sioleta vyvieli strausiania. U kancy lutaha małoje źjaviłasia na śviet. Pakłaŭ jaho Uładzisłaŭ Branisłavavič u inkubatar dla vyviadzieńnia kuraniat, adsočvaŭ praces.

— Čuju, na 57 dzień — jajka varušycca, piščyć, ale praklovu niama. Pryjšłosia dapamahčy. Nadkałoŭ jajka akuratnieńka, a dalej mały sam usio zrabiŭ. Da viečara ŭžo navat na vulicu vyjšaŭ, — kaža Mizuła. Unuki nazvali strausiania Bebi. Pakul jon doma, ale chutka pryviazuć na lecišča.

Kormiać svaich strausaŭ Mizuły, jak kurej. Haspadar udakładniaje, što ziernie daje nie całkam — drobnić. Lubiać strausy i travu: «amierykanku», liście burakoŭ, morkvy, chrenu.

«Nikoli nie bačyŭ ich takimi chudymi». Redkich bykoŭ z adrezanych pavodkaj astraŭkoŭ pad Turavam tak pakul i nie vyvieźli

U Homieli ratavalniki ŭratavali ad vialikaj vady kocika VIDEA

U Pinsku vyratavali kazulu, jakaja trapiła ŭ ačyščalnyja zbudavańni

Kamientary3

  • daviedka
    14.04.2023
    U mienia na diedovskom chutorie letali, kak połnociennyje pticy, dažie kury, indiuški, husi... 
    Poślednije tak ciełoj stajej kak-to uletieli priamo na moich dietskich hłazach. Prišłoś potom vozvraŝať ich s bližajšieho vodojoma. Poetomu domašniej pticie podriezajut pieŕja. No i eto nie vsiehda lišajet ich vozmožnosti letať, jeśli propustiť, kohda opierienije načinajet otrastať: to kurica na zabor zaletit, to indiuška s odnoho konca dvora na vorota v druhom koncie čieriez vieś dvor proletit i siadiet. Dla takich situacij domašniuju pticu mietiat kraskoj, čtoby potom možno było otličiť svoju ot čužoj.
  • mi-mi no
    14.04.2023
    strausy latajuć? Oo... dobra, što nie latajuć karovy
  • Złosny vožyk
    14.04.2023
    Daviedka toža samaje i u maim dziacinstvie było,anałohija nie pravilnaja no včiera był v čat ruletkie napisano rus i tut opa.,hovar mova Ukrainka Ukrainiec z takoj padziakaj što Biełarusy za Ukrainu, ale heta na žal nie doŭha ,iašče trochi i nas na hadoŭ 50 buduć plevať v lico ,a pra MOVU heta svoj čužoj eti marsianin iz rośsijskich nie znajut .ia dumaŭ trochi pierabolšvać pra mat.tam ma..ieb..i usio

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami7

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami

Usie naviny →
Usie naviny

Chto vinavaty, kali matacyklistu nie sastupajuć darohu i heta pryvodzić da śmiarotnaj avaryi? Voś što pakazvaje praktyka18

U Minsku siońnia adznačyli Dzień horada FOTY36

Minskuju školnicu źbili prosta na žoŭta-biełym pierachodzie4

U Minsku mužčyna pierachodziŭ vulicu aby-dzie i zahinuŭ1

Były kalinoviec zapuściŭ ułasny brend. Srodki pojduć na dapamohu21

Biełarus namalavaŭ na sałamianych ciukach pad Astraŭcom karcinu VIDEA2

Ukraina padała sajuźnikam śpis celaŭ, pa jakich chacieła b bić dalnabojnymi rakietami2

Niečakana dla siabie siostry-bliźniaty Hruździevy vyśvietlili, što majuć roznyja nacyjanalnaści38

Rasijski baćka pajšoŭ vajavać va Ukrainu paśla hibieli tam syna, ale pieršym pachavali jaho samoha17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami7

«Prosta zalivaješsia ślaźmi i dumaješ: za što?» Iryna Ščasnaja i jaje čatyry balučyja hady za kratami

Hałoŭnaje
Usie naviny →