Zdaroŭje22

U ZŠA ŭ svabodnym prodažy źjavicca supraćjadździe ad pieradaziroŭki narkotykami

Vyratavać žyćcio čałavieku pry pieradaziroŭcy apijoidami dapamoža zvyčajny nazalny sprej, jaki možna budzie nabyć navat na zapraŭcy.

Vyjava: narcan.com

Złučanyja Štaty tolki što zrabili važny krok napierad u baraćbie z apijoidnaj epidemijaj (mienavita tak aceńvajuć nadzvyčajnuju situacyju ŭ krainie niekatoryja amierykanskija ekśpierty ŭ halinie achovy zdaroŭja). U kancy sakavika Upraŭleńnie kantrolu za jakaściu charčovych praduktaŭ i lekaŭ ZŠA ŭchvaliła preparat «Narkan» dla biezrecepturnaha prodažu i vykarystańnia bieź miedyčnaha kantrolu, paviedamlaje Inverse. Dahetul «Nałakson» (inšaja nazva preparatu) adpuskaŭsia pa recepcie i vykarystoŭvaŭsia ŭ nadzvyčajnych situacyjach, źviazanych ź pieradaziroŭkaj narkotykami. 

Uchvaleńnie hetaha preparatu — vialikaja pieramoha dla tych, chto chacieŭ admianić staruju sistemu prodažu pa recepcie i pamienšyć barjer dla dostupu da hetaha vyratavalnaha leku, zdolnaha likvidavać patencyjna śmiarotnuju pieradaziroŭku adnym upyrskvańniem. Zhodna z danymi Amierykanskaj miedyčnaj asacyjacyi, u 2021 hodzie ŭ roźničnych aptekach było adpuščana kala 1,2 miljona doz «Nałaksona», ci amal u dzieviać razoŭ bolš, čym za piać hadoŭ da hetaha. Tym nie mienš, «Nałaksona» katastrafična nie chapaje, u toj čas jak dastatkova časta pieradaziroŭka vyklikajecca sintetyčnymi apijoidami, naprykład, fientaniłam.

Što takoje «Narkan»?

Narcan — heta viersija «Nałaksona» ŭ vyhladzie nazalnaha spreju. «Nałakson» byŭ upieršyniu adkryty ŭ 1961 hodzie i zaćvierdžany ŭ ZŠA dla lačeńnia pieradaziroŭki ŭ 1971 hodzie. Z 70-ch hadoŭ «Nałakson» vykarystoŭvajecca jak sposab chutkaj dapamohi pry pieradaziroŭcy samymi niebiaśpiečnymi apijoidnymi narkotykami: hierainam, fientaniłam i inšymi.

Uviedzieny ŭ arhanizm svoječasova, preparat spyniaje dziejańnie apijoidaŭ, bo ŭździejničaje na ​​apijatnyja receptary ŭ mozhu, jakija źviazanyja z bolem i zaležnaściu. «Narkan» źviazvajecca z mazhavymi receptarami apijataŭ značna macniej, čym sami apijaty. Kali čałaviek prymaje apijaty, jany traplajuć u mozh i mohuć uździejničać na dychalny centr arhanizma, «zahadvajučy» jamu nie dychać, što pryvodzić da śmierci. «Narkan» vyklučaje dziejańnie narkotyku tak, što čałavieka možna vyratavać.

Prychod da prytomnaści paśla pieradaziroŭki dla spažyŭca, vyratavanaha «Narkanam», moža mieć surjoznyja nastupstvy: čałaviek pierachodzić ad biesprytomnaha nieŭśviadomlenaha stanu da vostraj, pakutlivaj admieny. Ludzi mohuć być ahresiŭnymi, razhublenymi i maksimalna złymi, choć hetyja pačućci, jak praviła, raśsiejvajucca praź niekatory čas. Daktary kažuć, što Narcan biaśpiečny ŭ vykarystańni i nie patrabuje šmat viedaŭ.

Ilustracyjnaja vyjava: narcan.com

Kamu dapamoža «Narkan»?

Niekatoryja daktary vykazvajuć mierkavańnie, što ad praściejšaha dostupu da Narcan vyjhrajuć usie, navat tyja, chto nie spažyvaje narkotykaŭ. Vyrab supraćjadździa biez receptu aznačaje, što jaho možna budzie atrymać u aptekach, u handlovych aŭtamatach i navat na zapraŭkach.

I choć biezrecepturny prodaž nie zrobić preparat imhnienna dastupnym u lubym miescy i na heta vidavočna spatrebicca niekatory čas, bolšaj prablemaj vystupaje, adnak, košt supraćjadździa. Nazalny sprej Narcan, jaki adpuskaŭsia pa recepcie, kaštavaŭ ad 60 da 120 dalaraŭ («Nałakson» dla injekcyj kaštuje značna tańniej — kala 5 dalaraŭ za injekcyju). Takim čynam, choć pakul niezrazumieła, jakoj moža być roźničnaja cana na biezrecepturny «Narkan», košt peŭna zastaniecca pieraškodaj dla ludziej ź nizkim sacyjalnym statusam.

Kamientary2

  • leha
    17.04.2023
    u dycka eliziumie takaja štuka była, ja dumaŭ heta vydumka.. dyk moža i pale taksama isnuje...
  • Aleś
    18.04.2023
    Narešcie! Čakajem!

«Fanfary, dziaržava dla naroda». Užo niekalki miesiacaŭ u mietro kruciać vystupy Łukašenki10

«Fanfary, dziaržava dla naroda». Užo niekalki miesiacaŭ u mietro kruciać vystupy Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Invalidu z Kobryna pahražaje da siami hadoŭ za «sadziejničańnie ekstremisckaj dziejnaści»

Zryvała dachi, tapiła mašyny: biełaruska — pra žyćcio ŭ Fłarydzie paśla ŭrahanu

Siamja z 12 čałaviek, što vyjechała z Łatvii ŭ Biełaruś, choča žyć u Rasii1

Biełaruskaja błohierka pradaje butelki koły pa 100 rubloŭ i nie tolki. Za dzień jana zarabiła bolš, čym niekatoryja za paŭhoda7

Aficer-pahraničnik, jaki prajšoŭ praz turmu, raskazvaje pra žyćcio «da» i «paśla» dyj nie škaduje słoŭ pahardy dla amapaŭcaŭ3

«Chaču ŭ staraści svaju biblijateku, jak u Radziviłaŭ u Niaśvižy». Litaraturny błohier pra svoj šlach da rodnaj movy i ŭlubionyja knihi

Za kraty ŭ 10 hadoŭ: Paŭnočnaja terytoryja Aŭstralija źniziła ŭzrost kryminalnaj adkaznaści1

U Minsku pradajuć trochpakajovuju stalinku ź vidam na płošču Pieramohi5

Adzinaja dačka futbalista Bialkieviča amal ničoha nie pamiataje pra baćku. Naradziłasia ŭ Kijevie, a ciapier u Rasii rviecca na TB1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Fanfary, dziaržava dla naroda». Užo niekalki miesiacaŭ u mietro kruciać vystupy Łukašenki10

«Fanfary, dziaržava dla naroda». Užo niekalki miesiacaŭ u mietro kruciać vystupy Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →