Ekanomika

U Ščorsach znoŭ pasprabujuć pradać za biescań viandlarniu Chraptovičaŭ

Historyka-kulturnuju kaštoŭnaść hatovyja addać usiaho za adnu bazavuju vieličyniu, to-bok za 37 rubloŭ. Infarmacyju ab tarhach raźmiaścili na placoŭcy Dziaržkammajomaści. Aŭkcyjon maje adbycca 19 vieraśnia.

Raniej budynak byłoj viandlarni ŭžo vystaŭlali na prodaž, apošniaja sproba była ŭ lutym 2023 hoda. Tady za abjekt chacieli 9950 rubloŭ, ale budynka nichto nie nabyŭ. Paśla canu źnizili da adnoj bazavaj vieličyni — 37 rubloŭ, prodaž byŭ pryznačany na 7 žniŭnia, ale taksama byŭ biespaśpiachovy.

Siadziba ŭ Ščorsach u Navahrudskim rajonie kaliści naležała kancleru VKŁ Jaŭchimu Chraptoviču. U XVIII stahodździ jon uźvioŭ tut pałacava-parkavy ansambl u styli francuzskaha kłasicyzmu. Da našych dzion asnoŭny budynak siadziby nie acaleŭ, ale zachavaŭsia park i sažałki.

Da niadaŭniaha času ŭsie budynki siadziby ŭ Ščorsach naležali dziaržavie. Častka — adździełu kultury Navahrudskaha rajvykankama, častka — sielsavietu ŭ Ščorsach, častka — AAT «Ščorsy» (były kałhas «Zorka»). Z 2018 hoda siadzibu sprabavali pradać jak kompleks, paźniej — jak asobnyja budynki.

Inšyja budynki byłoj siadziby pradadzienyja, zastałasia tolki viandlarnia. Nižniaja častka hetaha budynka cahlanaja, nad joj vysoki dach, kryty hontaj. Na dachu płaŭnymi linijami vystupajuć vypukłyja dušniki. Cahlanyja ścieny dekaravanyja łapatkami, karnizam prostaha profilu i łučkovymi pieramyčkami nad akonnymi i dźviarnymi prajomami.

Kamientary

Piać amapaŭcaŭ uziali šturmam dom chłopca, jaki viasnoj tros pałavym orhanam pad pieśniu «Kroška maja»4

Piać amapaŭcaŭ uziali šturmam dom chłopca, jaki viasnoj tros pałavym orhanam pad pieśniu «Kroška maja»

Usie naviny →
Usie naviny

Łukša raskazaŭ pra svoj udzieł u prapahandysckim filmie «Małady front. Kidnepinh»14

Dziaržkantrol uziaŭsia za «Jedastaŭku» — pravierki projduć pa ŭsioj krainie3

Rasijski vajskovy karabiel adkryŭ ahoń pa narviežskim sudnie ŭ Arktycy17

U papularnych markach rasijskich siemak znajšli atrutu. Častka ź ich pradajecca ŭ Biełarusi1

Jak niamiecki pierakładčyk zacikaviŭsia biełaruskaj litaraturaj

Biełaruskaja kulturnaja prastora CreateCulture Space u Vilni na miažy zakryćcia18

U Dziaržaŭnym muziei Abchazii visić partret Šamila Basajeva. I zdymać jaho pakul admaŭlajucca7

«Chočuć prymusić ludziej pracavać za kapiejki». Dalnabojščyki — pra namiery pazbavić ich biaspłatnych miedycynskich pasłuh14

Samalot Jak-130 nie pierasiakaŭ miažy, mieŭ miesca zapusk falš-celi — Pavietranyja siły Ukrainy3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Piać amapaŭcaŭ uziali šturmam dom chłopca, jaki viasnoj tros pałavym orhanam pad pieśniu «Kroška maja»4

Piać amapaŭcaŭ uziali šturmam dom chłopca, jaki viasnoj tros pałavym orhanam pad pieśniu «Kroška maja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →