Usio vy chacieli viedać pra Samand, ale nia viedali kaho spytać
Kampanija Iran Khodro, što vypuskaje aŭtamabili «Samand», była zasnavanaja ŭ 1962 h. Jakraz u hety čas u Iranie adbyvałasia «Biełaja revalucyja», i šach rabiŭ zachady, kab madernizavać ekanomiku krainy. U tym liku i pa zasnavańni aŭtapramysłovaści.
Na 1967 h. na zavodzie byŭ vypuščany pieršy iranski aŭtamabil – «Pejkan». Znajomy, jaki nie adzin miesiac pravioŭ u Iranie, kaža, što «Pejkan» -- heta analah savieckaha «Zaparožca». Z usimi nastupstvami.
U 1990-ja na zavodach Iran Khodro była naładžana vytvorčaść aŭtamabilaŭ «Pežo» -- madelaŭ 1 600, 205, 405. Madel Pežo-405 i byŭ uziaty za asnovu aŭtamabilaŭ «Samand». U pierakładzie z farsi – samand značyć skakun. Pieršy aŭtamabil syšoŭ z kanvejeru u 2000 h.
Aŭtamabili «Samand» karystajucca ŭ Iranie šalonaj papularnaściu – na dolu pradpryjemstvaŭ kampanii «Iran Khodro» prychodzicca 70% iranskaha rynku.
Takaja papularnaść tłumačycca dvuma rečami. U Iranie vielmi vialikija –Biełaruś nie idzie ni ŭ jakaje paraŭnańnie – myty na zamiežnyja aŭtamabili. Kupić inšamarki tam amal niemahčyma. Aproč taho, pa biaskrajnich iranskich prastorach poŭzaje vialikaja kolkaść abrydłych «Pejkanaŭ», jakija kaštujuć kala 6 tys. dalaraŭ. Vy možacie, addać takija hrošy za «Zaparožac» ci «Žyhuli»? I irancy nie žadajuć. Tamu i nabyvajuć zrobleny pa eŭrapiejskich lekałach «Samand» z načyńniem ad Peugeot, nie škadujučy 12,5 tys. dalaraŭ. U paraŭnańni z «Pejkanam» heta vielmi tanna. Dla Iranu.
Ale dla biełaruskaha spažyŭca «Samand LX» – hetaja madel budzie ŭ nas źbiracca – vyhladaje katom u miachu. Hetaj cenavaj katehoryi, zaznačajuć eksperty, adpaviadajuć, «Reno Łahan» i «Ford Fokus».
Ale i «Reno» i «Ford» – raskručanyja brendy, i majučy ŭ kišeni 12,5 tys. dalaraŭ pakupnik zadumajecca: addać pieravahu iranskamu ci niamieckamu (francuskamu, amerykanskamu) aŭtamabilu.
Da kanca hoda ŭ Biełarusi miarkujecca sabrać 800-820 aŭtamabilaŭ, u nastupnym hodzie – 4-6 tys. (u Iranie vypuskajecca 500 tys. u hod). Pradavać miarkujuć 3-5 tys. aŭtamabilaŭ u hod, tym samym advajavaŭšy 20-25% rynku novych aŭtamabilaŭ. U hetuju ličbu ciažka vierycca. Kali tolki nie zadziejničać tradycyjny dziaržresurs: pierasadzić čynoŭnikaŭ na «Samandy», milicyju.
«Biełhazieta» vykazała dumku, što iranskija aŭtamabili prapanujuć dziaržaŭnym taksaparkam, a inšym taksafirmam – prapanujuć aŭtamabil pa speccanie i padoŭžanaj haranatyjaj. Ciapier jana składaje 2 hady i 60 tys. kilametraŭ prabiehu.
Dy ci nia zhorniecca iranski prajekt praz paŭhoda? Kanuŭ u niabyt prajekt pabudovy Iranam celułoznaha zavodu, pra jaki ŭžo nichto nie zhadvaje. Niepradkazalnyja hetyja irancy. Zrešty, jak niepradkazalnyja biełarusy. Prahnali «Ford» z Abčaku. Pamianiajecca vektar palityki, mo i «Samand» stanie nie patrebnym.
Kamientary