U pravasłaŭnych u subotu — Śviaty Mikałaj
Va ŭschodnich słavian śviaty Mikałaj pa značnasci nabližaŭsia da samoha Boha — «druhi paśla Boha zastupnik».
Pa narodnych ujaŭleńniach, śviaty Mikałaj byŭ «starejšym» siarod usich śviatych. U kožnaj chacie zaŭsiody była abraz Mikałaja — achoŭnika chatniaha dabrabytu.
U kazkach i padańniach mienavita śviaty Mikałaj sustrakaje dušy ludziej na tym śviecie.
Śviatoha Mikałaja ličyli dobrym daradčykam, ale mienavita jon karaŭ «drennych» ludziej, jakija parušali ahulnapryniatyja zabarony.
Paŭsiudna 19 śniežnia byŭ śviatočny dzień.
«U Mikolin dzień va ŭsiakaj chacie piva», «Dla kuma Mikolščyna bražku varyć, dla kumy pirahi piače». Kazali, ušanoŭvajučy zapaviety dziadoŭ: «Na Mikolščynu klič i siabra, i voraha».
Pa Mikolinym dni mierkavali ab nadvor'i:
Jaki dzień na Mikołu zimovaha, taki i na Mikołu letniaha.
Nadyšoŭ by Mikolin dzień, budzie i zima na sankach.
Pieršyja surjoznyja marazy — Mikolskija.
Na dzień śviatoha Mikałaja zima lutuje.
Zima moc nabiraje, sonca na viasnu pavaročvaje.
Kali na Michajłaŭ dzień (21 listapada) zakuje, to na Mikołu raskuje.
Da Mikoły niama zimy nikoli.
Pieršyja marazy — Mikolskija, druhija — kaladnyja.
Kamientary