Fabryka zorak. Nazvany futbolny kłub z samaj prybytkovaj akademijaj u śviecie
Mižnarodny centr spartyŭnych daśledavańniaŭ u futbole (CIES Football Observatory) skłaŭ rejtynh sa sta samych prybytkovych kłubnych futbolnych akademij śvietu z punkta hledžańnia dachodaŭ, atrymanych za apošnija dziesiać hadoŭ za košt tranśfieraŭ hulcoŭ.

Samaj prybytkovaj nazvanaja akademija (taja, dzie atrymlivajuć azy futboła budučyja zorki) partuhalskaj «Bienfiki», jakaja za spravazdačny pieryjad pradała 30 futbalistaŭ sumarnym koštam €516 młn.
Druhoj u rejtynhu stała akademija amsterdamskaha «Ajaksa», jakaja vypuściła 36 futbalistaŭ na sumu €376 młn. Treciaja pazicyja zastałasia za francuzskim «Lijonam», jaki pradaŭ 32 vypusknikoŭ na sumu €370 młn.
Čaćviortaje miesca ŭ madrydskaha «Reała», jaki pradaŭ 28 hulcoŭ na €364 młn. Piataje miesca trymaje «Čełsi», jaki pradaŭ 28 hulcoŭ na €347 młn.
U dziasiatku taksama ŭvachodziać «Manaka», «Sportynh», «Totenchiem», «Mančester Sici», «Atałanta».
Varta taksama adznačyć krainy pa-za Jeŭropaj. 13-je miesca ŭ brazilskaha «Fłamienha», a 14-je ŭ arhiencinskaha «Ryvier Płejta».
«Barsiełona» na 22-je miescy, «Arsienał» na 23-m, daniecki «Šachcior» — 43-i, kijeŭskaje «Dynama» — 70-je, poznański «Lech» — 83-i.
Biełaruskich kłubaŭ u rejtynhu niama.
Kamientary