Hramadstva3535

Dyrektarka «Biełsata» patłumačyła, što aznačaje skaračeńnie finansavańnia telekanała 

Novy ŭrad Polščy istotna skaračaje biudžet telekanała «Biełsat». Tak vynikaje z dakumienta, jaki apublikavała MZS Polščy. Dyrektarka kanału Ahnieška Ramašeŭskaja-Huzy nazyvaje heta «faktyčnaj likvidacyjaj» Biełsata. U intervju Svabodzie jana rastłumačyła, što adbyvajecca. Jana miarkuje, što kanału daviadziecca źlikvidavać šmat pieradačaŭ.

Užo 16 hadoŭ telekanał «Biełsat» finansujecca praz adzin z departamientaŭ Ministerstva zamiežnych spravaŭ. Štohod hety departamient publikuje płan raźvićcia, u jakim zapisany i biudžet. Apošni byŭ apublikavany ŭviečary 7-ha sakavika i dastupny ŭ internecie. Na 34-j staroncy raśpisanyja vydatki na 2024 hod i paznačanaja mienšaja, čym raniej, suma dla telekanału «Biełsat», kaža Ramašeŭskaja.

«Polskaje finansavańnie moža źmienšycca i dla inšych biełaruskich miedyja»

«Hety dakumient padpisany ministram zamiežnych spravaŭ, adsiul ja rablu vysnovu, što heta suma našaha biudžetu. Dla televizii «Biełsat» tam praduhledžana 40 miljonaŭ złotych (letaś 63 miljony). Roźnica — amal 6 miljonaŭ dalaraŭ. Raniej kiraŭnictva «Biełsata» štohod zaprašała ŭ MZS i my dyskutavali pra kirunak našaha raźvićcia. Sioleta takoj sustrečy nie było. Mnie paviedamili, što niechta z Polskaj televizii takija razmovy viadzie, ale chto — nie viedaju. Tamu ja nie viedaju detalaŭ, bo sa mnoj praktyčna nichto nie razmaŭlaje. A novyja ŭłady televizii nie ŭ kursie, jak my pracujem, bo jany tolki pryjšli», — havoryć dyrektarka «Biełsata».

Ramašeŭskaja kaža, što kab zrabić finansavańnie kanału bolš nadziejnym, u minułyja hady jana prapanoŭvała zapisvać jaho asobna ŭ biudžet krainy. Ale da hetaj idei nie prysłuchalisia.

«Finansavańnie zapisanaje ŭ asobny dakumient MZS. Ale kali pahladzieć biudžet Polščy na 2024 hod, to ŭ častcy pad nazvaj «MZS» jość punkt «Dziejnaść televizii i radyjo». Na jaje praduhledžana 209 miljonaŭ złotych. Mienavita z hetaj sumy 40 młn maje pajści na «Biełsat». Na što pojdzie rešta — nie maju paniaćcia».

Ramašeŭskaja miarkuje, što polskaje finansavańnie moža źmienšycca i dla inšych biełaruskich ŚMI. Reč u tym, što biudžet Fondu mižnarodnaj salidarnaści, jaki finansavaŭ «Radyjo Racyja», a taksama «Jeŭraradyjo» i «Radyjo Ŭnet», taksama źmienšany — na 9 miljonaŭ złotych.

Farmalna «Biełsat» jość častkaju hramadskaj polskaj televizii TVP. Letaś jana dadała da biudžetu kanału 11 miljonaŭ złotych. Ci adbudziecca takoje sioleta — nieviadoma. Struktura TVP u vialikim ekanamičnym kryzisie. Prybytki ad rekłamy źmianšajucca, a finansavańnie praz abaniemient hledačoŭ prypynienaje.

«Paśla źmieny ŭrada ŭ Polščy televizija pakul finansujecca z reziervu premjer-ministra. I ja mahu skazać z upeŭnienaściu na 99%, što dla «Biełsata» z hetych srodkaŭ nichto nie daść ani hraša», — ličyć Ramašeŭskaja.

Što aznačaje mienšy biudžet

Novy biudžet, pra jaki idzie havorka, na dumku Ramašeŭskaj, aznačaje faktyčnuju likvidacyju kanału. Jana spasyłajecca na pastajannyja vydatki «Biełsatu», jakija navat paśla zvalnieńnia častki supracoŭnikaŭ nie paŭpłyvajuć na źmianšeńnie sumy.

«My vykarystoŭvajem techničnuju infrastrukturu i płacim za jaje. Niavažna, kolki tam pracuje čałaviek, 5 ci 15, my płacim za jaje stolki ž sama. Niavažna, kolki ludziej pracuje ŭ pamiaškańni, 40 ci 180, my ŭsio roŭna płacim za arendu takuju ž sumu. Roźnica moža być, ale jana budzie mizernaj. Dla paraŭnańnia, na cykličnyja pieradačy «Biełsata», takija jak «Dvuboj z Cyhankovym», «Płan B», «Viačerni špil», my vydatkoŭvajem 17 miljonaŭ złotych (4 miljony jeŭra). Heta pałova taho, što nam źbirajucca abrezać. Ludzi časam nie razumiejuć, kolki kaštuje televizija. Heta vydatki na techniku, spadarožnik, studyi», — havoryć Ahnieška Ramašeŭskaja.

Jana kaža, što nie razumieje matyvacyi MZS i namahajecca daviedacca detali takoha rašeńnia. Dapuskaje, što situacyja moža być źviazanaja z płanami novaha telekanału TVP World, jaki chočuć zrabić anałaham šmatmoŭnych kanałaŭ Deutsche Welle ci BBC.

«Mahčyma, ad nas chočuć zabrać rasiejskamoŭnyja prahramy. Ale nie ŭjaŭlaju, jak heta budzie adbyvacca. My majem rasiejskamoŭnaha hledača, bolš za 1,3 miljona padpisčykaŭ na Youtube. U nas pracujuć śpiecyjalisty, jakija heta paśpiachova robiać. Navošta niešta mianiać, kali ŭsio pracuje — zahadka», — ličyć Ahnieška Ramašeŭskaja.

Kali zachavajecca biudžet, pra jaki tut havorka, to bok 40 miljonaŭ złotych, to kanału daviadziecca źlikvidavać šmat pieradačaŭ, kaža Ramašeŭskaja.

Kamientary35

  • *
    08.03.2024
    Nu značyć novamu ŭradu Polšy tak cikaviej. Pryčyniajcie ŭsie ruskaje na Biełsacie, i nie ciahnicieś za hetymi movy nia viedajučymi. Vy albo biełaruskaja televizija, albo takich proćma - ad BT da VVS
  • Mierkavańnie
    08.03.2024
    na cykličnyja pieradačy «Biełsata», takija jak «Dvuboj z Cyhankovym», «Płan B», «Viačerni špil», my vydatkoŭvajem 17 miljonaŭ złotych.
    Voś hety ruskamoŭny «Viačerni špil» z Kramlom na fonie ŭ pieršuju čarhu treba prybrać. Ź jaho ŭsia rusifikacyja i pačałasia pa maich nazirańniach.
  • Pytańnie
    08.03.2024
    «Dvuboj z Cyhankovym», heta dzie hopnik Masłoŭski na prafiesara Usava napadaŭ? «Płan B» heta dzie połovu vystupa Zianona Paźniaka abrezali? Napeŭna šmat resursaŭ (čałavieka-hadzin i hrošaj) pajšło na toje, kab stolki materyjału abrazać. Tańniej było b ničoha nie abrazać.

Polski sudździa-pierabiežčyk: «Idyjoty ź Biełarusi nikoli hetaha nie zrazumiejuć. Ciapier ja raźvitvajusia»7

Polski sudździa-pierabiežčyk: «Idyjoty ź Biełarusi nikoli hetaha nie zrazumiejuć. Ciapier ja raźvitvajusia»

Usie naviny →
Usie naviny

«Hałoŭnaje — heta vopyt!» Łukašenka nazvaŭ, kaho bačyć nastupnym prezidentam28

Łukašenka: My abaviazany zrabić ajčynny mabilny telefon17

HUBAZaviec Hajko vystupiŭ na łukašenkaŭskim forumie błohieraŭ1

U minskim muziei pravodziać ramantyčnyja spatkańni. Na ich sapraŭdny ažyjataž — da śniežnia niama miescaŭ

AMAP zładziŭ abłavu na Homielščynie

U Baranavičach u 36 hadoŭ pamior milicyjant8

Cichanoŭskuju ŭ ZŠA ŭznaharodzili premijaj u halinie pravoŭ čałavieka

Limit na biazmytnyja pasyłki ŭ JEAES mohuć źnizić da 50 jeŭra1

Viadoŭcy viasiellaŭ musiać paśpiašacca ŭ padatkovuju, kab nie zastacca biez pracy. Važnyja źmieny dla samazaniatych i IP z 1 kastryčnika1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Polski sudździa-pierabiežčyk: «Idyjoty ź Biełarusi nikoli hetaha nie zrazumiejuć. Ciapier ja raźvitvajusia»7

Polski sudździa-pierabiežčyk: «Idyjoty ź Biełarusi nikoli hetaha nie zrazumiejuć. Ciapier ja raźvitvajusia»

Hałoŭnaje
Usie naviny →