Hramadstva22

Były namieśnik ministra abarony Polščy: Čamu b nie pačać farmavańnie Biełaruskaha lehijona ŭ Polščy?

Z takoj prapanovaj u kałoncy ŭ vydańni Wprost.pl vystupiŭ eks-namieśnik ministra abarony Polščy, były kamandujučy polskimi suchaputnymi vojskami, hienierał-lejtenant u adstaŭcy Valdemar Skšypčak, piša «Radyjo Svaboda».

Jon nahadaŭ, što ŭ Polščy ŭžo dziejničaje Ukrainski lehijon. U im hramadzianie Ukrainy prachodziać vajskovuju padrychtoŭku pierad tym, jak zaklučyć kantrakt z USU.

«My nie źjaŭlajemsia niepasrednymi ŭdzielnikami vajny va Ukrainie. My padtrymlivajem vajujučaha susieda ŭ miežach kaalicyi. My akazvajem dapamohu, siarod inšaha — navučańniem Ukrainskaha lehijona. Čamu b nie pačać farmavańnie Biełaruskaha lehijona?» — pytaje adstaŭny polski hienierał.

Jon piša, što ŭ Alaksandra Łukašenki «na rukach kroŭ tysiač niavinnych». Na jaho dumku, kali Pucin pasprabuje spynić vajennyja dziejańni va Ukrainie, adnoj z umovaŭ ustupleńnia ŭ pieramovy z udziełam Zachadu pavinna stać pieradača biełaruskaha dyktatara ŭ ruki mižnarodnaha trybunała.

«Polšča jak dziaržava, na jakuju napała Biełaruś, maje prava ŭdzielničać u źviadzieńni rachunkaŭ z kamandaj zabojcaŭ Łukašenki i, pierš za ŭsio, u paskareńni padzieńnia jaho režymu», — zaznačyŭ jon.

Były namieśnik ministra abarony Polščy miarkuje, što avanturyzm Łukašenki abumoŭleny tym, što ES pa-raniejšamu mała abmiažoŭvaje minski režym.

«Treba sabrać sotni brusielskich čynoŭnikaŭ i pryvieźci ich na našu miažu ź Biełaruśsiu. Moža być, heta zaachvocić ich zadumacca ab biaśpiecy i budučyni Jeŭropy», — prapanavaŭ Skšypčak.

Jon adznačyŭ, što «kolkaść hramadzian Biełarusi, jakija znachodziacca ŭ vymušanaj emihracyi, vialikaja».

«Va Ukrainie vajuje połk Kalinoŭskaha, nabrany ź biełarusaŭ. Što pieraškadžaje ES pačać stavić pierad Łukašenkam vyrazna peŭnyja ŭmovy?» — pytajecca Valdemar Skšypčak, zaklikajučy «vystavić Minsku rachunak za bandytyzm».

Kamientary2

  • FP
    16.08.2024
    Vydatnaja ideja. U Łitvie i Łatvii taksama...
  • Uciakač
    16.08.2024
    Urešcie dajšło - heta tre było rabić pačynajučy ź lutaha 2022, a publična kazać niedzie ź leta 2021

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal1

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal

Usie naviny →
Usie naviny

U Motali źbirajucca pastavić pomnik pieršamu prezidentu Izraila3

«Z metaj uciahvańnia ŭ zhubnuju dziejnaść». Stała viadoma, u čym kankretna abvinavačvajuć historyka Ihara Mielnikava5

Pad Lidaj kiroŭca ŭrezaŭsia ŭ mašynu darožnaj słužby i zahinuŭ2

«Paśla repietycyj płača pa načach». Śpiavačka Asijat Sajhidava syhraje Rahniedu ŭ rasijskaj etna-opiery z Šamanam6

Łatuška — Łukašenku: Ja hatovy ŭdzielničać u vybarach-2025, ale ty — bajaźliviec i šuler59

Kiraŭnicu adździeła markietynhu piacizorkavaha hatela sudziać za pratesty i dapamohu palitviaźniam

Dvoje našaniŭcaŭ vyjhrali žurnalisckuju premiju «Volnaje słova»9

Mužčyna, jaki napaŭ na alimpijskuju spartsmienku z Uhandy, sam pamior ad apiokaŭ

Maštabny pažar u Paleskim lashasie płanujuć patušyć da viečara1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal1

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal

Hałoŭnaje
Usie naviny →