Kultura

Prahrama fiestyvalu Pradmova ŭ Varšavie

15—18 listapada fiestyval intelektualnaj knihi Pradmova projdzie ŭ Varšavie na niekalkich placoŭkach. Fiestyval źbiare roznych aŭtaraŭ i aŭtarak, mastačak i mastakoŭ, daśledčykaŭ i daśledčyc i muzykaŭ, piša bellit.info.

Miescy praviadzieńnia fiestyvalu:

  • Placoŭka A — ul. Foksal, 11
  • Placoŭka B — ul. Foksal, 11
  • Placoŭka C — ul. Dożynkowa, 6a
  • Kłub Scena Chmielna — Nowy Świat, 27A
  • Prześwit  — ul. Freta, 39

Niekatoryja padziei fiestyvalu (bolš na sajcie pradmova.eu):

Piatnica, 15 listapada

Fiestyval startuje a 18:00 pa placoŭcy A ŭračystaj cyrymonijaj i adkryćciom vystavy ART PRADMOVA, što pradstavić tvory ŭdzielnikaŭ sioletniaha konkursu — maładych dyzajnieraŭ i dyzajnierak dy knižnych ilustrataraŭ i ilustratarak.

Prahrama dnia praciahniecca dyskusijaj «Doŭhaja daroha ad Bykava» z udziełam Śviatłany Kurs, Andreja Chadanoviča, Andreja Maskvina i Adama Michnika. Na zaviaršeńnie viečara — kancert biełaruskich hurtoŭ Raźbitaje Serca Pacana, Harotnica, Trava i Kmit-ansambl, jaki stanie sapraŭdnym śviatam biełaruskaj muzyki.

Subota, 16 listapada

Druhi dzień fiestyvalu prapanuje nasyčanuju prahramu na placoŭkach A i V. Hości zmohuć naviedać dyskusii pra biełarukaha Dastajeŭskaha i palityčnuju i kulturnuju identyčnaść krain Uschodniaj i Centralnaj Jeŭropy, abmierkavać stratehii isnavańnia biełaruskaha teatra ŭ emihracyi i daviedacca, jak mova moža stać sapraŭdnym hierojem epasu. Aprača taho, hości fiestyvalu zmohuć naviedać prezientacyi manahrafij i daśledavańniaŭ pa historyi i teatralnym mastactvie, a taksama novych vydańniaŭ biełaruskaj i zamiežnaj litaratury.

Siarod inšych padziej dnia — prezientacyja knihi Taćciany Ščytcovaj pra biełaruskuju revalucyju, razmova pra fieminizacyju biełaruskaj movy z Uładzisłavam Harbackim, a taksama vystupy biełaruskich piśmieńnikaŭ i piśmieńnic, što płaŭna pieraciakuć u Viečar Paezii.

Na placoŭcy S maleńkich i darosłych haściej fiestyvalu čakaje mahčymaść paŭdzielničać u raznastajnych majstar-kłasach: stvareńnie ilustracyj z Elhaj Papovaj, asvajeńnie anałahavych technałohij piśma z Antosiem Sivych, varkšop pa trafaretny druku sa Śviatłanaj Dziemidovič i ekśpierymient z kałažami ad Iryny Arachoŭskaj.

Na bolšaść majstar-kłasaŭ patrebnaja rehistracyja.

Niadziela, 17 listapada

Niadziela, 17 listapada, stanie jarkaj kulminacyjaj fiestyvalu PRADMOVA, napoŭnienaj raznastajnymi padziejami, što abjadnajuć muzyku, litaraturu, dyskusii i tvorčyja sustrečy. Dzień raspačniecca kancertam Alesia Papkoviča «Miž bierahami»: aŭtar praz muzyku daśleduje biełaruskuju identyčnaść i kulturnyja pierasiačeńni. 

Prahrama praciahniecca abmierkavańniem sučasnaha biełaruskaha komiksu z Kaciarynaj Vierazub i Mikitam Sieńnikavym, jakija padzielacca svaim dośviedam u stvareńni komiksaŭ i abmiarkujuć ich rolu ŭ nacyjanalnaj kultury.

Hości taksama zmohuć paznajomicca z navukovaj spadčynaj Vacłava Łastoŭskaha padčas prezientacyi jaho etnahrafičnych i moŭnych daśledavańniaŭ.

Volnyja Kupałaŭcy padzielacca dośviedam stvareńnia śpiektakla pavodle knihi Maksima Znaka «Zekamieron». Uviečary čakajecca fiłasofska-litaraturnaja dyskusija pra spadčynu Česłava Miłaša, apošniaha hramadzianina Vialikaha Kniastva Litoŭskaha, a taksama prezientacyja knihi Julii Čarniaŭskaj «Śviet pra ciabie», pryśviečanaj Juryju Zisieru.

Finalnaj padziejaj dnia stanie ŭračystaja cyrymonija ŭznaharodžańnia pieramožcaŭ konkursu ART PRADMOVA i kancert «Imagined Lover» ad Five Storey Ensemble, dzie sučasnaj paezija prahučyć u interpretacyi biełaruskich kampazitaraŭ.

Paniadziełak, 18 listapada

Uviečary paniadziełka 18 listapada ŭ miežach Pradmova adbuducca pakazy śpiektaklaŭ «Bykaŭ i jaho djabły» (rež. Vasil Drańko-Majsiuk) i «Pa što idzieš, voŭča?» (rež. Monika Dabraŭlanska).

Dadatkovyja aktyŭnaści

Fiestyval prapanuje ŭdzielnikam unikalnuju mahčymaść pryniać udzieł u rolevym łarpie «Bring Your Own Bottle», dzie hości zmohuć uvasobić siabie ŭ biełaruskich tvorcaŭ i pieražyć «apošniuju viečarynu».

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los8

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los

Usie naviny →
Usie naviny

Ministr infarmacyi Markaŭ choča pastrožyć rehulavańnie rekłamy3

U Akademii navuk prydumali małočnuju harełku4

Biełarus zapuściŭ dabračynny fłešmob u padtrymku dziaŭčynki ź Biełastoka1

«Ja naviedaŭ samuju izalavanuju krainu Jeŭropy». Amierykanski błohier raskazaŭ, jak pryjazdžaŭ u Biełaruś u 2020-m i 2024-m5

Dačka Pucina žyvie ŭ Paryžy i pracuje ŭ halerei, dzie vystaŭlajuć antyvajennaje mastactva12

Łukašenka — patryjarchu Kiryłu: My starajemsia zapavietaŭ Hospada nie parušać u Biełarusi8

Zorka «Što? Dzie? Kali?» biełaruska Alena Povyšava raźviałasia z mužam paśla 14 hadoŭ šlubu15

«Nichto nie staŭ raźbiracca». Biełarusy praviali šmat hadzin u aŭtobusie, ale ich nie prapuścili ŭ Hruziju3

U Vilni prajšoŭ matč u padtrymku źniavolenych biełaruskich žurnalistaŭ10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los8

Azaronki 1930-ch: jak skłaŭsia ich los

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić