Mierkavańni22

Revalucyja ŭ vojnach. Heta mahčyma?

Vysłany na samym pačatku vajny amierykanski F-117 Stealth źniščyŭ kamunikacyjny centr irakskaj telefonnaj sietki ŭ centry Bahdadu. Rakiety Tomahawk z dapamohaj stužak z vuhlevadarodnaha vałakna paralizavali asnoŭnyja frahmienty enierhietyčnaj sietki krainy.

Kali žaŭniery Sadama Chusejna sustrakali amierykancaŭ u 1991-ym hodzie ŭ Piersidskim zalivie, jany navat nie mahli sabie ŭjavić, što mienavita z hetaj vajny pačniecca novaja era ŭ vajennym majsterstvie.

Vorah zmoh być niabačnym, umieŭ dziejničać zdalok i byŭ niedasiažny dla ahniu irakskaha vojska. Razumnyja amierykanskija rakiety znachodzili celi z dakładnaściu da mietra. Spadarožniki i samaloty sačyli za irakskimi manieŭrami dniom i nočču. Tady i pačałasia novaja vajna, u katoraj ašałamlalnuju pieravahu mieŭ adzin z bakoŭ. Paraŭnać jaje možna tolki ź pieravahaj anhličan u vajnie z dervišami nad Niłam, kali tyja z kulamiotaŭ Maksim rasstralali za niekalki hadzin 50-ci tysiačnuju armiju, a sami stracili 48 žaŭnieraŭ.

Pieršaja vajna ŭ zalivie była cudoŭnaj ilustracyjaj technahiennaj cyvilizacyi, kali termin cyvilizacyja tut uvohule prydatny. Telebačańnie pakazvała vajnu amal u žyvym efiry. Amierykanskaje kamandavańnie, dziakujučy zapisam i tranślacyjam ź bieśpiłotnikaŭ, u režymie realnaha času sačyła za raźvićciom padziej na terytoryi vajennych dziejańniaŭ. Amierykancy, viedajučy značna bolš, čym supiernik, lohka apiaredžvali irakskija vojski.

Vysłany na samym pačatku vajny amierykanski F-117 Stealth źniščyŭ kamunikacyjny centr irakskaj telefonnaj sietki ŭ centry Bahdadu. Źniščeńnie telefonnych kabielaŭ pazbaviła kamandnyja centry irakskaha vojska samaha važnaha sposabu suviazi z častkami, raźmieščanymi na terytoryi krainy. Rakiety Tomahawk z dapamohaj stužak z vuhlevadarodnaha vałakna paralizavali asnoŭnyja frahmienty enierhietyčnaj sietki krainy. Viertaloty vystrelvali snarady z rečyvam, jakoje, raspyliŭšysia ŭ pavietry, zrabiła niemahčymaj pracu radaraŭ i supraćpavietranaj abarony. Irakskaja armija była ahłušanaja i aśleplenaja za ličanyja dni.

Ci nasamreč amierykancam nie byli patrebnyja ŭžo žaŭniery? Naturalna, što byli. Amierykancy vałodali niekalkimi armijami – novaj infarmacyjnaj i tradycyjnaj. U Iraku adnačasova išli dźvie roznyja vajny. Adna z vykarystańniem najsučaśniejšych technałohij – vajna infarmacyjnaj ery, druhaja – tradycyjnaja –z vykarystańniem vializnaha vojska. Z amierykanskaha boku ŭ vajnie ŭdzielničała bolš za miljon čałaviek – žaŭnieraŭ i absłuhoŭvajučaha piersanału. Pa-za technałahičnymi inavacyjami svoj vynik mieli i tradycyjnyja mietady. Kančatkovuju pieramohu harantavała tolki masavy udar naziemnymi siłami. Navat pry minimalnym adpory irakskaha boku, krainu, ź jaje vialikimi terytoryjami, prosta treba było zaniać.

Navat sama historyja piarečyć mahčymaści kančatkovaj revalucyi ŭ vajskovaj halinie. Zdaralisia vynachodnictvy, jakija ašałamlali sučaśnikaŭ i ŭžo było niemahčyma sabie ŭjavić vobraz budučych vojnaŭ. Takim vynachodnictvam byŭ užo zhadany kulamiot. Adnak na kožnuju novuju zbroju znachodziŭsia adkaz – u vyhladzie źmieny taktyki albo čarhovaj technałahičnaj inavacyi. Revalucyjnyja dla svajho času vynachodnictvy siońnia vyhladajuć dobra kali maleńkim krokam na šlachu raźvićcia.

Vajskovaja revalucyja infarmacyjnaj epochi, jakaja płanavałasia 20 hadoŭ tamu ŭ Piersidskim zalivie, nie pamahła vyhrać nivodnaj vajny. Prykłady ź Iraku i Afhanistanu pakazali, što kanflikty i dalej źjaŭlajucca doŭhimi i darahimi. Pieraacenka vajskovych technałohij u paraŭnańni ź inšymi važnymi elemientami, jakija ŭpłyvajuć chod kanfliktu, pahražaje ŭciahvańniem cełych narodaŭ i doŭhaterminovyja vojny asimietryčnaha charaktaru i usimi ich nastupstvami. U pieršuju čarhu – teraryzmam.

Aptymizm 90-ych sastupaje miesca ćviarozaj acency. Jašče ŭ 2000 h. Dźvie traciny amierykanskich žaŭnieraŭ vieryli, što vynikam vajskovaj revalucyi budzie lohkaja mahčymaść udziełu amierykanskaj armii ŭ budučych kanfliktach. Adnak čas poŭnaj pieravahi tak i nie nadyšoŭ. Vojny i nadalej zabivajuć. Źmianiłasia tolki toje, što zaraz jany nie prynosiać pieramoh.

Kamientary2

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Usie naviny →
Usie naviny

Aršanski jabaćka nie dajšoŭ praź śnieh da ściaha na płoščy i ciapier skardzicca na kamunalnikaŭ2

Na fiermie pad Homielem cialat padčas marozu apranajuć u kambiniezony FOTAFAKT

Na fota z fajłaŭ Epštejna brytanskaha prynca Endru źniali na kaleniach pierad lažačaj žančynaj9

Ukrainskaja śpiavačka Jołka atrymała rasijskaje hramadzianstva5

Džefry Epštejn niekalki razoŭ atrymlivaŭ vizu ŭ Biełaruś. I dakładna naviedvaŭ našuju krainu10

«Heta budzie bomba!» U novym minskim kaściole źjavicca arhan2

Nikoł Pašynian pravioŭ viečarynu, na jakoj sam byŭ bubnačom2

Niamiecki ŭrad zasakreciŭ infarmacyju ab prajektach u Biełarusi, jakuju zapytvaje «Alternatyva dla Hiermanii»20

Za niezakonnaje pachavańnie chatniaha hadavanca biełarusam pahražaje vialiki štraf12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?1

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić