Alaksandar Kraŭcevič: Dva słovy pra Milinkieviča i Fiadutu
U paraŭnańni «pracaŭładkavańnia» Viktara Łukašenki i Vitaŭta Milinkieviča sp.Fiaduta nie karektny, pakolki ŭładkavańnie na pracu i adsyłańnie pa navuku – rečy nia całkam tojesnyja. Akramia taho, syn Milinkieviča karystajecca prahramaj Kalinoŭskaha na ahulnych padstavach, čaho nia skažaš pra pracaŭładkavańnie Viktara Łukašenki. Vitaŭt Milinkievič maje poŭnaje prava ŭdzielničać u prahramie Kalinoŭskaha, bo adpaviadaje ŭsim jaje patrabavańniam (naprykład, byŭ aktyŭny na Płoščy i byŭ nieadnarazova zatrymany). Zajava Milinkieviča-starejšaha: «Z majho syna pavinny patrabavać, jak ź lubych inšych» – narmalna ŭkładvajecca ŭ systemu eŭrapiejskich demakratyčnych vartaściaŭ.
Zdavałasia b, jakraz sp.Fiadutu nie vypadaje vučyć Alaksandra Milinkieviča maralnaści ŭ hramadzkim zachavańni. Pa-pieršaje, sp. Fiaduta ŭ svoj čas byŭ kamsamolskim, a potym łukašenkaŭskim funkcyjaneram. Milinkievič ža nia staŭ ni tym ni druhim. Pa-druhoje, Milinkievič razam z synami zmahaŭsia na Płoščy, u toj čas jak sp.Fiaduty tam nie było. Adsiul vynikaje, što rola rupliŭcy hramadzkaj marali sp.Fiadutu, miahka kažučy, nia nadta pasuje.
Kamientary