Śviet1010

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja

Prezident ZŠA na sustrečy z hienieralnym sakratarom NATA abmiarkoŭvaŭ los najbujniejšaha ŭ śviecie vostrava, piša «Hołas Amieryki».

Fota: AP

U čaćvier prezident ZŠA Donald Tramp na sustrečy z hienieralnym sakratarom NATA Markam Rute patłumačyŭ, što kantrol ZŠA nad Hrenłandyjaj nieabchodny dla ŭmacavańnia mižnarodnaj biaśpieki.

«Viedaješ, Mark, nam heta treba dla [padtrymańnia] mižnarodnaj biaśpieki, nie prosta biaśpieki — mižnarodnaj — u nas šmat našych lubimych hulcoŭ, jakija kursirujuć uzdoŭž uźbiarežža, i my pavinny być aściarožnymi», — skazaŭ Tramp Rute, kali jany siadzieli pobač adzin z adnym u Avalnym kabiniecie Biełaha doma na pieramovach.

Na pramoje pytańnie ab pierśpiektyvie dałučeńnia arktyčnaha vostrava Tramp adkazaŭ: «Ja dumaju, što heta adbudziecca».

Mark Rute skazaŭ Trampu, što jon pakinie pytańnie ab budučyni Hrenłandyi inšym i što jon «nie choča ŭciahvać NATA» ŭ hetyja debaty. Kiraŭnik NATA ličyć, što heta pavinna być temaj dla abmierkavańnia ŭ krainach «krajniej poŭnačy», bo Kitaj i Rasija vykarystoŭvajuć vodnyja šlachi ŭ hetym rehijonie.

Donald Tramp nahadaŭ, što Danija admaŭlajecca abmiarkoŭvać hetuju temu, i što jon moža adpravić bolš amierykanskich vojskaŭ dla padtrymki amierykanskich baz u Hrenłandyi.

«My majem spravu z Danijaj, my majem spravu z Hrenłandyjaj, i my pavinny heta zrabić. Nam heta sapraŭdy treba dla nacyjanalnaj biaśpieki. Ja dumaju, mienavita tamu NATA, mahčyma, daviadziecca ŭmiašacca, bo nam sapraŭdy patrebna Hrenłandyja dla našaj biaśpieki. Heta vielmi važna», — padkreśliŭ prezident ZŠA.

Kamientary10

  • Noŭnejm
    14.03.2025
    Tramp, nam patrebnyja tvaje Štaty. Patłumačyć, navošta?
  • leha
    14.03.2025
    a mnie vielmi patrebna Kalifornija, kamu ja mahu heta rastłumačyć?
  • Nie hałasi!
    14.03.2025
    U svoj čas Stalin pierad "vielikim osvoboditielnym pochodom" vyčekvaŭ pakul Hitler pavajuje ŭsiu Jeŭropu i ŭ vyniku sam parviecca na usich frantach ad Afryki da Arktyki, ad Visły da Piryniejaŭ.
    Siońnia rolu Hitlera, tolki ŭžo ŭ Pucina, vykonvaje Tramp.
    Darečy i Hitler, i Tramp zakonna abranyja prezidenty.
    Ale Kreml zakis ŭ stalinskich mietadyčkach, a Jeŭropa siońnia heta nie paasobnyja dziaržavy, źniasilennyja 1-j Suśvietnaj.
 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Žychary damoŭ pa vulicy Siamionava ŭ Minsku časova adstajali svajo žyllo2

Biełarusy napisali ŭ Kanstytucyjny sud bolš za 113 skarhaŭ. Mikłaševič: Prydatnyja tolki 5% ź ich

Prablemy ź vizami na kancert Karža ŭ Varšavie — biełarusy atrymlivajuć admovy pa niezrazumiełych pryčynach14

Tramp patłumačyŭ kiraŭniku NATA, čamu ZŠA patrebnaja Hrenłandyja10

«Niaskoranaje pakaleńnie». Vyjšła kniha ab represavanych studentach4

Čynoŭnica Homielskaha abłvykankama ŭ razmovie z błohieram pryznałasia ŭ palityčnych čystkach2

«A mianie za što?» I kupcy sa Smalenska, jakija nachabna źbivajuć košt dziedavaj chaty — strašnaja kniha pra nastupstvy5

«Kultura i mastactva» praviała na piensiju hałoŭnuju redaktarku. Ni słova pa-biełarusku16

U Ispanii znajšli frahmienty kostak samaha staražytnaha ź viadomych u Zachodniaj Jeŭropie ludziej1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ2

Try porcyi marožanaha i pieraapranutaja babula ŭ lesie — jak zatrymlivali zabojcu z praśpiekta Rakasoŭskaha i jaho baćkoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić