Śviet6969

U avijakatastrofie pad Katyńniu zahinuŭ prezident Polščy Lech Kačyński

Tu-154 z polskim prezidentam na borcie raźbiŭsia ŭ Smalensku pry pasadcy. Byŭ husty tuman, ale piłot admoviŭsia pryziamlacca ŭ Minsku. Na borcie lacieŭ ćviet polskaha hramadstva.

Tu-154 z polskim prezidentam na borcie raźbiŭsia ŭ Smalensku pry pasadcy. Pavodle apošnich źviestak na borcie znachodzilisia 96 čałaviek, usie jany zahinuli.

Śviedki śćviardžajuć, što samalot mieŭ nachił uleva i źbiŭ dreva. Pavodle słovaŭ śviedak, samalot lacieŭ vielmi nizka. Jon mieŭ mocny nachił naleva. Kryło začapiłasia za dreva.

«Kali b nie nachił uleva, to prajšli b nad drevami. Nie było vybuchu. Byŭ taki hłuchi stuk i połymia», — raskazaŭ śviedka žurnalistam.

«Abłomki samalota raskidanyja na 100‑200 mietraŭ», — kaža śviedka katastrofy.

***

U Smalensku pierad žurnalistami vystupiŭ aficyjny pradstaŭnik hubiernatara. Jon zaznačyŭ, što na miesca katastrofy majuć pryjechać premjer‑ministr Uładzimir Pucin, ministry unutranych spraŭ i pa nadzvyčajnych situacyjach. Nie vyklučana, što heta była pamyłka čałavieka, skazaŭ jon. Bo samalot prylacieŭ siudy na svoj strach i ryzyku. U miascovym aeraporcie ekipažu prapanoŭvali pryziamlicca ŭ Minsku, paviedamlaje gazeta.pl.

«Dzikaja drama źjaŭlajecca trahičnym źbieham abstavinaŭ», — skazaŭ Dźmitryj Miadźviedzieŭ padčas telefonnaj razmovy z Donaldam Tuskam. Prezident Rasii zapeŭniŭ, što zrobić usio mahčymaje, kab vyśvietlić pryčyny katastrofy.

Pa zahadu Dźmitryja Miadźviedzieva była stvoranaja admysłovaja kamisija pa rasśledavańniu trahiedyi, jakuju ŭznačalić premjer‑ministr Uładzimir Pucin.

***

U Ministerstvie nadzvyčajnych spravaŭ Rasii paviedamlajuć, što na borcie samalota znachodziłasia 96 čałaviek, 88 ź ich - členy aficyjnaj delehacyi.

***

Dyśpietčar samalota prapanoŭvaŭ kamandziru ekipaža pryziamlicca ŭ aeraporcie Minska, u 200 km ad Smalenska. Ale pieršy piłot pryniaŭ rašeńnie, niahledziačy na kiepskija ŭmovy, pryziamlacca ŭ Smalenskaj vobłaści.

***

Pad Smalenskam paciarpieŭ katastrofu samalot prezidenta Polščy. Usie 96 pasažyraŭ, uklučajučy prezidenta Lecha Kačyńskaha i jaho žonku, pa papiarednich dadzienych, zahinuli.

Pad Smalenskam adbyłasia katastrofa samalota Tu-154 prezidenta Polščy. Pra heta «Hazieta.Ru» paviedamiła pres-słužba MNS pa Smalenskaj vobłaści. Na borcie samalota znachodzilisia, pa papiarednich dadzienych, 132 čałavieki.

Ciapierašni čas los Kačyńskaha i jaho žonki pakul nieviadomy, pieradaje ITAR-TASS sa spasyłkaj na MZS Polščy. Taksama tam moh być ministr abarony Polščy, paviedamlaje polskaja hazieta Wiadomosci. Polskaje ahienctva PAP užo paviedamiła, što vyžyłych niama. Heta paćvierdziŭ kanału «Vieści-24» hubiernatar Smalenskaj vobłaści Siarhiej Antufjeŭ.

Viadoma, što samalot upaŭ u 10.50 na ŭskrainie horada Piačersk Smalenskaj vobłaści pry zachodzie na pasadku ŭ vajskovy aeraport «Paŭnočny». Jak piša Wiadomosci, nad ziamloj u hety čas byŭ mocny tuman.

Pa infarmacyi ahienctva, Tu-154 začapiŭsia za dreva. Paśla hetaha, piša hazieta, na borcie samalota ŭspychnuŭ pažar.

Na miesca zdareńnia vyjechaŭ ministr pa nadzvyčajnych situacyjach Rasii Siarhiej Šajhu. Stvorana kamisija pa rasśledavańni padzieńnia samalota na čale z premjer-ministram Rasii Uładzimiram Pucinym. Na miesca vylecieŭ taksama premjer-ministr Polščy Donald Tusk.

Pavodle infarmacyi MZS Polščy, Lech Kačyński razam z aficyjnaj polskaj delehacyjaj lacieŭ u Katyń dla ŭdziełu ŭ miemaryjalnych mierapryjemstvach, pryśviečanych 70-hodździu trahičnych padziej u Katyni. Jon pavinien byŭ, u pryvatnaści, naviedać u subotu Katynskaja mohiłki pad Smalenskam, dzie raźmieščany pieršy ŭ Rasii mižnarodny miemaryjalny kompleks achviaram tatalitarnych represijaŭ.

U składzie delehacyi, aproč prezidenta Polščy i jaho žonki, byli vice-maršałki Siejmu i Sienatu, šef Kancylaryi prezidenta, kiraŭniki Biuro nacyjanalnaj biaśpieki, Hienieralnaha štabu, Nacyjanalnaha banku, biskupy katalickaj, pravasłaŭnaj i jevanhielisckaj Cerkvaŭ, deputaty Siejmu, inšyja pradstaŭniki polskaj ułady i hramadskich arhanizacyj — hł. poŭny śpis pasažyraŭ TU-154.

Heta biesprecedentnaja trahiedyja takoha kštałtu ŭ polskaj historyi. «Katyń užo nazaŭždy zrobicca najčarniejšaj kropkaj historyi Polščy», - piša ŭ svaim ekstranym artykule Gazeta Wyborcza .

Infarmacyja abnaŭlajecca.

Kamientary69

Ciapier čytajuć

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Usie naviny →
Usie naviny

U rasijskaj Pienzie prajšli masavyja abłavy na mužčyn, jakija nie stali na vajskovy ŭlik11

Ułady Vieniesueły pačali dyjałoh z apazicyjaj7

U 29 hadoŭ pamior pradziusar Drejka i Biejonsie Tej Kit

U Biarozie viarnulisia da adnaŭleńnia znakamitaha klaštara kartezijancaŭ7

Kanada dekłasavała Katar, a Mieksika pieršaj vyjšła ŭ płej-of2

Čamu asobnyja abjekty sa śpisa Suśvietnaj spadčyny JUNIESKA zmahajucca za vyklučeńnie ź jaho?2

Reštki staradaŭniaha budynka i artefakty XVII stahodździa znajšli ŭ centry Pinska kamunalniki

Pamior historyk Karła Hinzburh, jaki pisaŭ pra žyćcio tych, kaho zvykli nie zaŭvažać

Svaimi ž rukami. Kryšku reziervuara Maskoŭskaha NPZ mahła padarvać rasijskaja rakieta SPA14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień79

Zialenski: Daju Łukašenku tydzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić