Nieruchomaść1414

«Nabyŭ dźvie». Ajcišniki kuplajuć istotna padaražełyja kvatery ŭ Minsku — i voś čamu

Košty na žyllo nablizilisia da histaryčnaha maksimumu, piša Devby.io.

«Minsk-Śviet». Fota zabudoŭščyka

Zaraz rynak nieruchomaści ŭ Minsku pierahrety. Pa danych Realt.by ź vieraśnia minułaha hoda kolkaść prapanoŭ žylla na rynku padała — z 26,1 tysiačy na piku da 17,6 tysiač u žniŭni 2025 hoda. A siaredni košt za kvadratny mietr ustojliva ros z $1343 da $1800. Daražej siaredni kvadratny mietr minskaha žylla kaštavaŭ tolki ŭ dalokim 2007 hodzie, kali jaho košt pieraadoleŭ adznaku ŭ $2000.

Niahledziačy na źmianšeńnie prapanovy, u žniŭni 2025 hoda ŭ Minsku zaklučyli 1500 uhodaŭ ź nieruchomaściu — heta samy vysoki pakazčyk z pačatku hoda. Rost kolkaści ŭhod padtrymlivaŭsia jak bolš tannym dalaram, tak i pavialičanym abjomam kredytavańnia. Pry hetym z-za vysokich cen na navabudoŭli ŭ Minsku achvotniej stali kuplać panelki, vystaŭlenyja na druhasnym rynku.

«Tak ja adkryŭ dla siabie śviet žylla płoščaj u sto kvadrataŭ»

Raspracoŭščyk Ihnat (imia źmieniena, 13 hadoŭ u IT) nabyŭ sioleta kvateru ŭ centry Minska:

— Hetaj zimoj ja sutyknuŭsia z pytańniem z šerahu «prablem pieršaha śvietu»: treba było kudyści inviestavać bolš za sto tysiač dalaraŭ, i suma z kožnym miesiacam praciahvała raści. Paśla doŭhaha i ŭvažlivaha vyvučeńnia dastupnych aktyvaŭ ja vyrašyŭ, što akramia kupli žyłoj nieruchomaści asabliva varyjantaŭ i niama. Da taho ž baćki nastojliva padšturchoŭvali mianie da taho, kab ja ad ich narešcie źjechaŭ.

Usiu viasnu jany ładzili mnie ekskursii pa minskich budoŭlach. Ničoha nie padabałasia, dy i ŭ ich vačach asablivaha entuzijazmu ja nie bačyŭ: usio zdavałasia nieadekvatna darahim. Niešta zvaruchnułasia ŭnutry tolki pry ahladzie «Paŭnočnaha bieraha», ale tam byli pytańni z transpartnaj dastupnaściu.

Kali ŭsie ŭdzielniki pačali hublać vieru ŭ pośpiech pradpryjemstva, ja narešcie zdahadaŭsia pahladzieć na prablemu pad inšym vuhłom. Sprava ŭ tym, što nas cikavili kvatery ź dźviuma spalniami, da 70 kvadrataŭ. Takija prapanovy zabudoŭščykaŭ karystalisia popytam i dosyć chutka raźlatalisia, asabliva kali kvatery byli z dobrymi płaniroŭkami i ŭdała raźmieščany. Ale varta mnie było adnojčy źjeździć pahladzieć na kvateru płoščaj 108 mietraŭ, jak mieniedžar zabudoŭščyka ad mianie niekalki tydniaŭ nie adstavała: nastojliva telefanavała, prapanoŭvała źnižku, rasterminoŭku i ŭsialak uhavorvała jašče raz padumać.

Tak ja adkryŭ dla siabie śviet žylla płoščaj u sto kvadrataŭ z koštam mienš za $1500 za mietr. Varyjantaŭ było nie prosta šmat, a vielmi šmat. Kali prystojnaja «dvuška» na druhasnym rynku pačynałasia ad dvuch tysiač za mietr, čatyrochpakajovyja addavali pa $1400. Pryčym hatovyja da pražyvańnia, chaj i z trochi sastarełym ramontam. Heta vyhladała jak jaŭnaja rynkavaja nieefiektyŭnaść, jakoj było hrech nie skarystacca.

Adzin varyjant spadabaŭsia asabliva. Centr, vulica Krapotkina, kłubny dom siaredziny nulavych z aharodžanaj terytoryjaj. Płošča bolš za sto mietraŭ. Abjava visieła ŭžo daloka nie pieršy miesiac, i pry ahladzie stała zrazumieła, čamu. Kvatera znachodziłasia ŭ ahidniejšym stanie, vielmi brudnaja, z pałamanaj meblaj.

Baćki pry ahladzie vielmi hučna ŭkazvali na prablemy, ale ŭžo ŭ mašynie pa darozie dadomu rezka źmianili ton. Daśviedčanym pohladam jany vyznačyli, što krytyčnych paškodžańniaŭ žyllo nie atrymała, usie klučavyja sistemy ŭ normie, špalery možna pierakleić za kapiejki, a meblu ŭ lubym vypadku daviadziecca mianiać. Santechnik, jaki pryjechaŭ z nami na paŭtorny ahlad, paćvierdziŭ usio skazanaje baćkami.

Ramont jašče ŭ pracesie, ale baćki mieli racyju: istotnych układańniaŭ kvatera nie patrabuje. Unitaz, jaki praciakaŭ, tata adramantavaŭ prosta ŭ dzień uhody. Usio abyšłosia prykładna ŭ $5000, ale žyllo źmianiłasia da niepaznavalnaści.

Navat z ulikam hetaha vyjšła mienš za paŭtary tysiačy za mietr. Usia historyja z kuplej ukłałasia ŭ niekalki miesiacaŭ: my pačali hladzieć varyjanty ŭ sakaviku, a ŭhodu zakryli ŭ siaredzinie lipienia. Zaraz, adkryvajučy anłajnier, baču, što takich cen u Minsku ŭžo niama. Dy i prapanova ŭ hetym siehmiencie skaraciłasia. Usie varyjanty, jakija ja sabie zachoŭvaŭ, da momantu kupli ŭžo syšli. Rynak adrehulavaŭ nieefiektyŭnaść, ale ja paśpieŭ joju skarystacca.

Dam niekalki parad tym, chto źbirajecca kuplać žyllo ŭ Minsku.

  1. Prosta zaraz rynak zanadta pierahrety. Jak inviestycyju ja b kuplu žylla dakładna nie razhladaŭ.
  2. Idealny varyjant dla kupli — trymać pad rukoj bujnuju sumu z mahčymaściu chutka dakredytavacca spažyvieckim kredytam, jaki ŭchvalajuć i vydajuć na praciahu niekalkich dzion. U takoj situacyi možna manitoryć rynak i znachodzić vyhadnyja varyjanty. Ja ŭžo dva razy tak rabiŭ.
  3. Nikoli, ni ŭ jakim razie, ni pry jakich umovach nie źviazvajciesia z ahienctvami. U našaj uhodzie z boku pradaŭca byŭ ahient. Nie chaču raskryvać usich detalaŭ, ale jon dapuściŭ davoli surjoznyja pamyłki. Pa maim dośviedzie, bolšaść ahientaŭ nahłucha niekampietentnyja. I navat kali ŭhoda idzie praz ahienctva, abaviazkova ŭsio pierapraviarajcie sami. Mianie heta niekalki razoŭ ratavała.
  4. Lubyja prahnozy ad «śpiecyjalistaŭ» pa rynku nieruchomaści, jak i pa lubym inšym rynku, majuć nulavuju kaštoŭnaść. Nichto nie viedaje, kudy pojduć ceny zaŭtra. Pra dasiahnieńnie miežaŭ rostu minskaj nieruchomaści ja čytaju ŭžo bolš za hod.
  5. Kali znachodziciesia ŭ šlubie — albo kuplajcie kvateru papałam, albo zaklučajcie šlubny dahavor, albo afarmlajcie jaje na baćkoŭ. U budučyni heta dapamoža zaścierahčy siabie ad mnohich prablem.
  6. Kali ŭ nastupny raz na rynku nieruchomaści budzie zastoj i znoŭ u publičnym poli źjavicca ideja, byccam zdymać žyllo vyhadniej, čym im vałodać — hanicie hetuju ideju padalej. Hety čas jakraz naadvarot samy ŭdały dla vyhadnaj kupli.

«Heta zaraz najlepšy sposab kupli»

Frontend-raspracoŭščyk Artur kupiŭ sioleta dźvie kvatery ŭ Minsku:

— Adnu kupiŭ tamu, što vielmi dobry košt byŭ. A druhaja — heta jak nazapašvańnie, inviestycyja. Pieršuju ź ich zaraz zdaju. Druhaja pakul budujecca, što ź joj rabić — jašče nie vyrašyŭ.

Pieršaja kvatera znachodzicca na stancyi mietro «Uschod». U jaje, paŭtarusia, byŭ dobry košt — i dobraje raźmiaščeńnie. Heta dvuchpakajovaja kvatera płoščaj u 47 kv. m. Dla kupli braŭ kredyt pa sistemie budaŭničych źbieražeńniaŭ u «Biełarusbanku», pad staŭku refinansavańnia plus 1%. Liču, što heta zaraz lepšy sposab kupli. Tut pryjšłosia całkam zrabić ramont, źniać staryja padłohi, zalić ściažku. Ramont abyšoŭsia ŭ dadatkovyja $15 000. Na kuplu hetaj kvatery pa roznych pryčynach syšło kala šaści miesiacaŭ.

Druhuju buduju ŭ «Minsk-Śviecie». Pa joj prapanoŭvalisia dobryja ŭmovy: pieršapačatkovy ŭniosak 20% i rasterminoŭka na čatyry hady. Jaje ŭdałosia kupić litaralna za paru dzion.

Niejkich asablivych ryzyk pry kupli žylla ŭ Biełarusi ja nie baču.

«Adrazu spadabaŭsia asabisty kabiniet z aknom — nie daviadziecca siadzieć, jak u padsobcy»

Kirył, Lead Test Automation Engineer. Nabyŭ sioleta kvateru ŭ «Zialonaj havani» (ŽK pad Minskam na miescy byłoha vajennaha palihona pamiž Kałodziščami i Traściancom):

— Faktaraŭ, jakija padšturchnuli mianie da kupli žylla zaraz, było niekalki. Pa-pieršaje, heta mahčymaść palepšyć svaje žyllovyja ŭmovy (ja pradaŭ staruju kvateru pierad kuplaj novaj). Pa-druhoje, nadakučyła haradskaja duchata, «čałaviejniki» i ahulnaje atačeńnie ŭ žyłych rajonach. Niemałavažnuju rolu adyhraŭ i finansavy bok: dobry košt udałosia atrymać i pry prodažy, i pry kupli. Na rynku znajšoŭsia vydatny varyjant, jaki mianie zadavoliŭ.

Kvateru ja kupiŭ u «Zialonaj havani». Plusy hetaj łakacyi — pryroda, jakasnaja zabudova, biaśpieka i peŭnyja čakańni ad metavaj aŭdytoryi, na jakuju raźličany rajon (heta značyć ad budučych susiedziaŭ). A jašče dyzajn. Vy zrazumiejecie, pra što ja, kali bačyli dyzajn damoŭ u «Minsk-Śviecie». Hetyja ŭvachodnyja hrupy i inšaje — prosta treš. Kali vychodziš sa svajoj kvatery, a ŭ ciabie žoŭtyja dźviery, fijaletavyja ścieny i čornaja ŭ biełuju krapinku padłoha.

Što tyčycca paraŭnańnia z prapanovami inšych zabudoŭščykaŭ, to vyraznych alternatyŭ «Zialonaj havani» prosta nie było (pra «Minsk-Śviet» i jaho žycharoŭ mahu žartavać viečna).

Paśla pieršaha ž vizitu ŭ «Zialonuju havań» ja zrazumieŭ, što moj vybar — heta albo jana, albo ŭłasny dom za horadam. My abjeździli mnostva pryvatnych damoŭ, ale idealnyja varyjanty, jakija padpadali pad usie našy kryteryi pošuku, kaštavali nieprystojna doraha. A ŭ tym cenavym dyjapazonie, jaki nas zadavalniaŭ, zaŭsiody byli padvochi: składanaja daroha, drennyja kamunikacyi, vialikaja adlehłaść ad horada, niaŭdałaja płaniroŭka, prablemy z prylehłaj terytoryjaj. I samaje raspaŭsiudžanaje — heta adsutnaść aptavałakna, zvyčajna z abiacańniami što jano voś-voś budzie i apošniaj navinoj pra jaho prakładku ŭ padobnyja kutki ad 2021 hoda.

Paśla hetych biezpaśpiachovych pošukaŭ my adkłali ideju z domam na budučyniu. Chutčej za ŭsio, jaho daviadziecca ŭzvodzić z nula, šancy znajści idealny varyjant vielmi małyja. My znoŭ pajechali ŭ «Zialonuju havań», dzie ŭ vyniku naš idealny varyjant sam nas znajšoŭ. Syšlisia prosta ŭsie zorki: aptymalnyja baki śvietu, paviarchovaść i hetak dalej.

Płošča našaj kvatery 85 kv. m. Kančatkovy košt vyjšaŭ kala $119 000 + miesca dla parkoŭki pad padjezdam za $5000. Pa płaniroŭcy: na sajcie kvateru pazicyjanavali jak čatyrochpakajovuju, ale faktyčna jana moža traktavacca inakš. Mnie adrazu spadabaŭsia asabisty kabiniet z aknom — nie daviadziecca siadzieć, jak hul u padsobcy ci na dušnaj/chałodnaj łodžyi. Kupla była zroblena na ŭłasnyja srodki. Kvatera była biez azdableńnia, tak što ŭvieś ramont jašče napieradzie.

Pytańnie pra mahčymyja minusy kupli žylla ŭ Biełarusi pierada mnoj nie stajała. Dla adpačynku ad biełaruskich realij u maim «mieniu» jość zimoŭki za miežami krainy, i mnie hetaha całkam chapaje.

Uvieś praces pošuku žylla i kupli zaniaŭ kala hoda. Siudy ŭvajšoŭ i čas na prodaž pieršapačatkovaha žylla. Mienavita na pošuk novaj kvatery syšło 3‑4 miesiacy.

Ja nie dumaju, što mahu davać jakija-niebudź parady pra kuplu žylla. Usie ludzi roznyja, jak i fłamastary na smak. Ale ja liču, što lepš abychodzić bokam kuplu ŭ «Minsk-Śviecie» — kali, viadoma, vy znachodziciesia ŭ svaim rozumie. Zrešty, heta tyčycca i ŭsich astatnich «čałaviejnikaŭ».

Jašče chacieŭ by vykazacca pra ryełtaraŭ. Vy vielmi niepryjemnyja ludzi. Paśla publikacyi abjavy pra prodaž kvatery moj telefon uzarvaŭsia ad samych raznastajnych dakučlivych prapanoŭ. I heta nie spyniałasia až da samaha prodažu.

Kamientary14

  • Biednyja i hałodnyja biełarusiki
    17.09.2025
    [Red. vydalena]
  • Kruh i źbity nadpis
    17.09.2025
    Kvas', jon INVIESTUJE ty prosta ničoha nie razumieješ
  • Biełarus
    17.09.2025
    "Niešta zvaruchnułasia ŭnutry tolki pry ahladzie «Paŭnočnaha bieraha», ale tam byli pytańni z transpartnaj dastupnaściu". A pytańniaŭ, što heta prajekt łukašni i naŭprostavaje sponsarstva złačynnaj chunty - nie było.

Ciapier čytajuć

Ryta Dakota nabyła dom za niekalki miljonaŭ dalaraŭ kala Halivuda15

Ryta Dakota nabyła dom za niekalki miljonaŭ dalaraŭ kala Halivuda

Usie naviny →
Usie naviny

Tramp pryhraziŭ Kubie i Kałumbii4

Adnavili most tam, dzie jaho nie mahło być, bo nie zmahli znajści jaho realnaje miesca. Što za restaŭracyja adbyvajecca ŭ Žyličach?2

Rasija dakazvaje, što USU udaryli ŭ Kupiansku pa svaich, ale Z-błohiery pryznajuć, što avijabombami nakryli kinutych rasijan2

U Hanie miascovy «prarok» abiacaŭ na Kalady suśvietny patop i padmanuŭ. Ludzi aburanyja8

Žančyna nabyła ŭ firmovaj kramie «Bielity» padarunkavy siertyfikat. U inšaj kramie jaho nie pryniali4

U Aŭstralii spatrebiłasia 11 čałaviek, kab pačyścić zuby adnamu krakadziłu1

Tramp: Novaj kiraŭnicy Vieniesueły budzie horš, čym Madura, kali jana admovicca supracoŭničać23

Pałovu svaich šmatlikich miljonaŭ Aryna Sabalenka zarablaje pa-za kortam. Dzie mienavita?3

Situacyja nazyvajecca «Madura davykabielvaŭsia»30

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ryta Dakota nabyła dom za niekalki miljonaŭ dalaraŭ kala Halivuda15

Ryta Dakota nabyła dom za niekalki miljonaŭ dalaraŭ kala Halivuda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić