Pad Słuckam budujuć sakretny vajskovy zavod — źbirajucca rabić 240 tysiač snaradaŭ štohod dla patreb Rasii
Na sakretny abjekcie pad šyfram «Učastak», jaki budujecca ŭ Słuckim rajonie, źbirajucca naładzić sieryjnuju vytvorčaść bojeprypasaŭ poŭnaha cykła. «Biełpoł» raskazvaje, što pra heta viadoma.

Chto za hetym staić
Pavodle źviestak, jakija atrymaŭ «Biełpoł», sakretny abjekt na terytoryi Słuckaha rajona budujuć praź śpiecyjalna stvoranuju jurydyčnuju asobu — ZAT «Zavod korpusnych vyrabaŭ» (ZKV).
Jak stała viadoma z atrymanych dakumientaŭ, zasnavalnikami pradpryjemstva vystupili dva dziaržaŭnyja hihanty: AAT «Vołataŭta» i «Zavod dakładnaj elektramiechaniki».
Choć Alaksandr Łukašenka padpisaŭ sakretnaje rasparadžeńnie №181 ab stvareńni hetaha abjekta ŭ listapadzie 2023 hoda, aktyŭnaja padrychtoŭka, zakupka linij i zamiežnyja kamandziroŭki pačalisia jak minimum za paŭhoda da aficyjnaha zahadu. Administracyja zavoda, kab paźbiehnuć niebiaśpieki, raźmiaściłasia ŭ centry Minska na vulicy Zacharava, 76, a kiravać pracesam byŭ pryznačany Dźmitryj Karatkievič, były namieśnik dyrektara «Vołataŭta». Kaniec budaŭnictva zapłanavany na śniežań 2026 hoda.

Što viadoma pra miesca budoŭli
Miesca dla budučaha zavoda abrali kala viosak Paŭłaŭka i Šyščycy ŭ Słuckim rajonie. U 1996 hodzie na terytoryi Centra ŭtylizacyi elemientaŭ rakiet, jaki ŭ toj čas tam znachodziŭsia, adbyŭsia pažar, u vyniku jakoha zdetanavała zvyš 1200 umoŭnych vahonaŭ bojeprypasaŭ.
Pavodle danych «Biełpoła», navat praź dziesiacihodździ hetaja ziamla zastajecca niebiaśpiečnaj. Padčas vykarčoŭvańnia pnioŭ i źniaćcia hrunta budaŭniki praciahvajuć znachodzić bojeprypasy, jakija nie razarvalisia, dziasiatkami, što mocna tarmozić pracy. Sapiory Ministerstva abarony pravodziać tolki pavierchnievuju ačystku hleby na hłybiniu da 30 santymietraŭ, u toj čas jak nierazarvanyja snarady znachodziacca značna hłybiej.
Heta ŭžo pryviało da zasakrečanych incydentaŭ. U pačatku śniežnia pry zahruzcy adchodaŭ bietonu ŭ drabnilnuju mašynu adbyŭsia vybuch bojeprypasu i ŭzharańnie samoj drabnilnaj mašyny, što ledź nie kaštavała žyćciaŭ budaŭnikam.
240 tysiač snaradaŭ štohod dla patreb Rasii
Zhodna z techničnaj dakumientacyjaj, da jakoj atrymali dostup rasśledvalniki, abjekt raźličany na 50 hadoŭ pracy. Jaho asnoŭnaja zadača — načynka snaradaŭ vybuchoŭkaj i ich zborka.
Na pačatkovym etapie zavod pavinien vypuskać 120 tysiač reaktyŭnych snaradaŭ dla sistem «Hrad» (kalibr 122 mm) i 120 tysiač artyleryjskich strełaŭ kalibra 152 mm u hod. Rasśledvalniki źviartajuć uvahu na toje, što adzinym zakazčykam hetaj pradukcyi źjaŭlajecca Rasija.

Zhodna z atrymanymi dakumientami, rasijskaje akcyjaniernaje tavarystva «Tiechnodinamika» zabiaśpiečvaje abjekt linijaj dla parcyjnaha presavańnia artyleryjskich snaradaŭ i hałaŭnych častak rakiet dla sistem «Hrad».
U svaju čarhu, 20 śniežnia 2023 hoda «Zavod dakładnaj elektramiechaniki» zaklučyŭ damovu z kitajskaj kampanijaj China National Electronics Import & Export Corporation na pastaŭku linii pa snaražeńni hałaŭnoj častki reaktyŭnaha snarada kalibra 122 mm.
Dadatkova da pracesu pryciahnuta kitajskaja kampanija ALIT (Aerospace Long-March International Trade), jakaja adkazvaje za technałahičnaje navučańnie biełaruskaha piersanału.
Pavodle płanaŭ, pieršaje abstalavańnie pavinna być dastaŭlena na abjekt da krasavika 2026 hoda, a biełaruskija inžyniery ŭžo prachodziać navučańnie na anałahičnych vytvorčaściach u Kitai i Rasii.
Chto jašče ŭdzielničaje ŭ prajekcie
Adnak samaj vostraj prablemaj zastajecca adsutnaść ułasnaj chimičnaj syraviny. Krytyčnaja zaležnaść ad impartu vymušaje šukać pastaŭščykoŭ traciłu i hieksahienu ŭ Iranie i Pakistanie. Minsk sprabuje damovicca ab pieradačy technałohij vytvorčaści «poŭnaha cykła», kab stvaryć aŭtanomnuju bazu vybuchovych rečyvaŭ u Biełarusi.
Pierad Ministerstvam pramysłovaści i Dziaržaŭnym vajenna-pramysłovym kamitetam pastaŭlena zadača terminova asvoić technałohii vytvorčaści vybuchoŭki i porachu na terytoryi Biełarusi. Da hetaj pracy pryciahnuty kancerny «Biellesbumpram», «Biełnaftachim» i «Biellehpram». Asablivaja rola advodzicca Aršanskamu ilnokambinatu, jaki pavinien naładzić vytvorčaść celułoznaj syraviny dla dalejšaha vyrabu porachu.
Dla navukovaha supravadžeńnia prajekta pryciahnuty śpiecyjalisty Instytuta chimii novych materyjałaŭ Akademii navuk i Biełaruskaha dziaržaŭnaha technałahičnaha ŭniviersiteta (BDTU).
Niepasredna ŭ BDTU adkryta novaja śpiecyjalnaść — «Chimičnaja technałohija enierhanasyčanych materyjałaŭ i vyrabaŭ». Jana ŭklučaje dva profilnyja napramki: «technałohija porachaŭ, ćviordych rakietnych palivaŭ i vyrabaŭ» i «technałohija vybuchovych rečyvaŭ i vyrabaŭ». U 2025 hodzie adbyŭsia pieršy nabor studentaŭ.

Pavodle źviestak «Biełpoł», Minski padšypnikavy zavod užo pačaŭ rychtavać karpusy snaradaŭ kalibra 152 mm, Maładziečanski zavod paraškovaj mietałurhii naładžvaje vypusk uzryvalnikaŭ da reaktyŭnych snaradaŭ, a zavody «BMZ», «BiełAZ» i «Lehmaš» zadziejničany ŭ pastaŭkach miechaničnych kamplektujučych.
Rasśledavańnie pakazała, što ŭ prajekt uklučana navat pienitencyjarnaja sistema: u papraŭčych kałonijach arhanizavana vytvorčaść draŭlanych skryń dla transpartavańnia hatovych bojeprypasaŭ.
Kamientary
Adkul u Biełpoła źviestki, "što adzinym zakazčykam hetaj pradukcyi źjaŭlajecca Rasija"?
Možna pryvieści skrynšoty-prufy?
Moža Łukašenka choča zarablać hrošy dla svajoj siamiejki na prodažy zbroi ŭ vyšejpieraličanyja krainy, jakija vykarystoŭvajuć "Hrady"?
Prapanujecie atakavać rakietami papraŭčyja kałonii?