Śviet1111

U Kanadzie dazvolili źbirać podpisy za refierendum ab adździaleńni hałoŭnaj naftazdabyŭnoj pravincyi

U Kanadzie dazvolili pačać zbor podpisaŭ za praviadzieńnie refierendumu ab niezaležnaści Albierty — hałoŭnaj naftadabyŭnoj pravincyi krainy. Kamisija pa vybarach Albierty padtrymała inicyjatyvu hrupy Alberta Prosperity Project («Prajekt roskvitu Albierty»), paviedamlaje CBC.

Pravincyja Albierta na karcie Kanady. Fota: Wikimedia Commons

Da pačatku studzienia hrupa pavinna pryznačyć finansavaha dyrektara, paśla čaho možna budzie aficyjna raspačać kampaniju. U pietycyi prapanujecca vynieści na hałasavańnie pytańnie: «Ci zhodnyja vy, što pravincyja Albierta pavinna pierastać być častkaj Kanady i stać niezaležnaj dziaržavaj?»

Pavodle pravił, arhanizatary pavinny za čatyry miesiacy sabrać nie mienš za 178 tysiač podpisaŭ, što składaje kala 3,5% nasielnictva Albierty. U samoj hrupie ŭžo naličvajecca kala 2 tysiač čałaviek, a jašče prykładna 240 tysiač žycharoŭ nibyta hatovyja padtrymać inicyjatyvu svaimi podpisami.

Raniej u hetym hodzie sproba pravieści refierendum pravaliłasia: sud pryznaŭ pieršapačatkovuju farmuloŭku pytańnia niekanstytucyjnaj. Paśla hetaha praviły praviadzieńnia refierendumaŭ pa hramadzianskaj inicyjatyvie byli źmienienyja, što dazvoliła hrupie pierafarmulavać pytańnie i paŭtorna padać zajaŭku.

Panarama načnoha Edmantana. Fota: Wikimedia Commons

Albierta — klučavaja naftazdabyŭnaja pravincyja Kanady, dzie znachodzicca 95—97% raźviedanych zapasaŭ nafty krainy, pieravažna ŭ vyhladzie bituminoznych naftavych piaskoŭ. Pravincyja raźmieščanaja na zachadzie krainy, na poŭdni jana miažuje z amierykanskim štatam Mantana.

Albierta ŭvajšła ŭ skład Kanady ŭ 1905 hodzie. Jaje administracyjny centr — Edmantan, najbolšy horad — Kałhary. Nasielnictva pravincyi pieravyšaje 4 miljony čałaviek.

Kamientary11

  • Makiavielli
    23.12.2025
    Kto-to durit hołovu žitielam Albierty, čto oni zasłuživajut niezavisimosti, čto kormiat vsiu Kanadu. No kak tolko oni otdielatsia ( čto nie proizojdiet) oni stanut časťju SŠA i stanut kormiť jeje. Ja by na miestie pravitielstva Kanady pristalnieje vzhlanuł nie trampisty li mutiat v Albiertie vodu.
  • Doku Umarov
    23.12.2025
    Makiavielli, lepš karmić amierykanskuju armiju čym kitajcaŭ, indusaŭ dy pakistancaŭ.
  • Kto-to tiebie durit hołovu
    23.12.2025
    Makiavielli, Žitieli Albierty davno hovoriat čto chotiat prisojedinitsia k SŠA. Oni po suti mohli by stať samoj bohatoj tierritorijej s boleje vysokim dochodom na dušu u nasielenija čiem v druhich štatach. Jeśli dať im avtonomiju i pierieniesti na nich nałohovovyje zakony SŠA albiertianie utierli by nos vsiej ostalnoj kanadie.

Ciapier čytajuć

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali23

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali

Usie naviny →
Usie naviny

«Ja ŭsio roŭna budu vajavać za Ukrainu». Historyja 18‑hadovaha svajaka Cichanoŭskaj, jakoha zatrymali za sprobu ŭstupić va USU21

Cierciel: Pamiž Biełaruśsiu i Polščaj idzie dyjałoh, my dasiahniom vyniku11

Zialenski: Mirny płan mohuć vynieści na refierendum4

Što za preparat dla pachudzieńnia chacieŭ Łukašenka ad amierykancaŭ?13

Chrenin raskazaŭ Łukašenku pra zastupleńnie na bajavoje dziažurstva «Arešnika»2

Łukašenka pryniaŭ z dakładam Cierciela, abmiarkoŭvali «novyja prapanovy ZŠA»1

Dziaŭčyna kupiła biełaruski kamambier, a jon na talercy raścioksia. Vytvorca adkazaŭ11

Zialenski nazvaŭ 20 punktaŭ mirnaha płana, što abmiarkoŭvajucca z ZŠA7

ZŠA pieradali Łukašenku najnoŭšyja amierykanskija leki dla pachudzieńnia25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali23

Chto taja Alina, ź jakoj Łukašenka tancavaŭ hetym razam na navahodnim bali

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić