U Minskaj vobłaści z kanca maja žychary zaŭvažyli anamalnaje našeście žukoŭ, jakija źniščajuć raśliny.

U adnym ź videa ŭ tyktoku žycharka Dziaržynskaha rajona skardzicca, što žuki ablaplajuć ścieny damoŭ i lezuć unutr. Jana miarkuje, što ich stała šmat z-za apracoŭki paloŭ pobač.
Dierievniu Dobrinievo, Riečki, Skvorcy Dzieržinskoho rajona, Minskoj obłasti pośle obrabotki bliźležaŝich polej zapołonili žuki dołhonosiki. Vrieditieli na svojem puti uničtožajut kłubniku,malinu,iežieviku,ćviety.Tak žie oblepili stieny domov i lezut vnutŕ.Žitieli biespomoŝny v ich uničtožienii,tak kak vsie prieparaty małoeffiektivny.A vinovniki "toržiestva", s ċjich polej prišli eti tvari, razvodiat rukami i hovoriat spravlaťsia samim.So słov viedajuŝich ahrarijev,otravy v rb ot nich niet.
Hetyja žuki — listavy lucernavy skasar.
Na aktyŭnaść žukoŭ u hetym siezonie najchutčej paŭpłyvała anamalna śniežnaja zima, kažuć biełaruskija navukoŭcy. Nasiakomyja paśpiachova jaje pieražyli.
«Było dobraje śniežnaje pokryva, škodniki nie vymierźli, vyjšli ź ziamli i mihryrujuć»,— raskazała na «Biełaruś 1» načalnica adździeła Minskaj abłasnoj inśpiekcyi pa nasieńniavodstvie, karancinie i abaronie raślin Viktoryja Kozak.
Jana paraiła, što rabić dačnikam.
«Lepš vykarystoŭvać roznyja preparaty, jakija zarehistravany ŭ dziaržaŭnym rejestry srodkaŭ abarony raślin i ŭhnajeńniaŭ, jakija jość u adkrytym dostupie. A taksama vykarystoŭvać hłybokaje ŭzvorvańnie, kab možna było žukoŭ hłybiej adpravić u hlebu, kab u ich było mienš mahčymaści potym źjavicca».
Cykł raźvićcia novych pakaleńniaŭ u hetaha vidu žukoŭ usiaho raz u dva hady.
Bližej da žniŭnia z kukałak vyjduć maładyja žuki. Ale jany zastanucca ŭ hlebie da krasavika — pačatku maja nastupnaha hoda.
Ci mahli hetyja žuki mihravać z susiednich rapsavych paloŭ z-za ich apracoŭki chimikatami? Navukoŭcy kažuć, što nie: hety vid nasiakomych zusim abyjakavy da rapsu — jon pajadaje babovyja kultury.
Kamientary