Śviet88

ES abviaściŭ tendar na budaŭnictva siami hihafabryk štučnaha intelektu

Jeŭrapiejskaja kamisija abviaściła tendar na stvareńnie ŭ Jeŭropie siami bujnych hihafabryk štučnaha intelektu. Takim čynam Jeŭrasajuz choča skaracić zaležnaść ad ZŠA i Kitaja ŭ śfiery pieradavych vyličalnych technałohij i stvaryć ułasnuju infrastrukturu dla raspracoŭki mahutnych madelaŭ ŠI, piša Euronews.

Fota: AP Photo/Bram Janssen

Hihafabryki ŠI — heta vialikija vyličalnyja centry, abstalavanyja śpiecyjalizavanymi sučasnymi čypami. Jany buduć vykarystoŭvacca dla navučańnia najnoŭšych madelaŭ štučnaha intelektu, u tym liku vialikich moŭnych madelaŭ, zdolnych apracoŭvać tryljony adzinak danych.

Prajekt źjaŭlajecca častkaj stratehii ES pa dasiahnieńni technałahičnaha suvierenitetu. Jeŭropa imkniecca pamienšyć zaležnaść ad zamiežnych pastaŭščykoŭ vobłačnych servisaŭ, vyličalnaj infrastruktury i čypaŭ.

Płan stvareńnia jeŭrapiejskich hihafabryk upieršyniu pradstaviła staršynia Jeŭrakamisii Ursuła fon der Lajen na samicie AI Action u Paryžy ŭ lutym 2025 hoda. Inicyjatyva vyklikała vialikuju cikavaść: 76 kampanij papiarednie zajavili pra zacikaŭlenaść va ŭdziele.

Pieršapačatkova ES razhladaŭ budaŭnictva čatyroch abo piaci takich abjektaŭ, adnak paźniej kolkaść pavialičyli da siami. Heta źviazana jak ź vialikaj kolkaściu zajavak ad biznesu, tak i z žadańniem zabiaśpiečyć bolš raŭnamiernaje hieahrafičnaje raźmiaščeńnie vyličalnych mahutnaściaŭ.

Ahulny abjom inviestycyj aceńvajecca prykładna ŭ 30 miljardaŭ jeŭra. Kala 5 miljardaŭ pavinien vydzielić sam Jeŭrasajuz, jašče kala 5 miljardaŭ — krainy-ŭdzielnicy prajekta, a prykładna 20 miljardaŭ jeŭra pavinny zabiaśpiečyć pryvatnyja inviestary.

Pry hetym finansavy ŭdzieł ES istotna skaraciŭsia ŭ paraŭnańni ź pieršapačatkovymi płanami. Spačatku Jeŭrakamisija zajaŭlała pra hatoŭnaść nakiravać na prajekt da 20 miljardaŭ jeŭra, ale paźniej dziaržaŭnuju dolu skaracili prykładna da traciny ahulnych układańniaŭ.

Zakupačnaja pracedura budzie prachodzić u dźvie paśladoŭnyja fazy. Heta pavinna dazvolić pastupova naroščvać vyličalnyja mahutnaści na praciahu nastupnych šaści z pałovaj hadoŭ.

U ciapierašnim biudžecie ES moža harantavać tolki kala 1 miljarda jeŭra. Astatnija dziaržaŭnyja srodki čakajucca ŭ ramkach nastupnaj šmathadovaj finansavaj prahramy ES, jakaja pakul zastajecca pradmietam pieramoŭ pamiž krainami-členami.

Uzamien na dziaržaŭnyja inviestycyi ES i krainy-ŭdzielnicy atrymajuć adpaviednuju dolu dostupu da vyličalnych mahutnaściaŭ. Jany zmohuć vykarystoŭvać ich dla dziaržaŭnych prajektaŭ, navukovych daśledavańniaŭ i pracy łabaratoryj štučnaha intelektu.

Apieracyjnyja vydatki pavinny nieści pryvatnyja kampanii. U Jeŭrakamisii raźličvajuć, što hihafabryki buduć finansava ŭstojlivymi dziakujučy kamiercyjnym pasłuham, bo popyt na mahutnaści dla raspracoŭki ŠI ciapier značna pieravyšaje prapanovu.

Svaju zacikaŭlenaść u raźmiaščeńni hihafabryk užo vykazali dziesiać krain: Hiermanija, Italija, Francyja, Polšča, Čechija, Danija, Finlandyja, Hrecyja, Partuhalija i Ispanija. Udzielničać u konkursie zmohuć jak asobnyja dziaržavy, tak i mižnarodnyja kansorcyumy. Francyja ŭžo dała zrazumieć, što maje namier realizoŭvać ułasny prajekt samastojna.

Adnačasova prajekt sutyknuŭsia z krytykaj. Adna z prablem zaklučajecca ŭ tym, što stvareńnie jeŭrapiejskaj infrastruktury ŠI ŭsio adno budzie zaležać ad zamiežnych vytvorcaŭ śpiecyjalizavanych čypaŭ. Jeŭrakamisija ŭžo padpisała miemarandumy ab supracoŭnictvie z Nvidia, AMD i Qualcomm.

Umovy konkursu praduhledžvajuć taksama miery, jakija pavinny nie dapuścić praźmiernaj zaležnaści ad adnaho pastaŭščyka technałohij.

U Brusieli pryznajuć hetuju supiarečnaść: Jeŭropa choča raźvivać ułasnyja mahutnaści, ale nie moža čakać poŭnaha stvareńnia ŭłasnaj technałahičnaj bazy i pavinna raźvivać ŠI ŭžo ciapier.

Pavodle ciapierašniaha hrafika, pieramožcy tendaru pavinny pačać fizičnaje budaŭnictva hihafabryk u pačatku 2027 hoda. Zapusk pieršych abjektaŭ u ekspłuatacyju płanujecca na siaredzinu 2028 hoda.

Kamientary8

  • Parada
    30.07.2026
    Treba mianiać paviestku z hiendera na hihafabryki i padavacca našym lidaram i lidarkam. Mahčyma, pieramoha dzieści tam.
  • pšik
    30.07.2026
    niet ni svoich čipov, ni svoich konkurientnosposobnych II-modielej, i dažie dieńhi vydielajut śmiešnyje: čto takoje 30 milliardov jevro (iz nich ciełyj 1 milliard ot ES v tiekuŝiem biudžietie ES )v po sravnieniju s 500 milliardami dołłarov, kotoryje siejčas vkładyvajut amierikanskije kompanii v takoje žie stroitielstvo.

    Kromie toho, krajnie "umnaja" politika v obłasti enierhii (stavka na "zielenuju enierhiju" i otkaz ot diešievych rośsijskich enierhonositielej) sdiełali enierhiju v ES v nieskolko raz dorožie, čiem v SŠA i Kitaje, a odin takoj cientr potrieblajet enierhii kak odin bolšoj horod
  • Bizun ad soft i chard
    30.07.2026
    Nie chapaje ludziej vyšejšaha ŭzroŭniu kiravańnia, jakija mohuć prymać rašeńni i nieści adkaznaść.

Ciapier čytajuć

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ43

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

37 čałaviek zahinuli ŭ vyniku ŭdaraŭ pa Kijeŭskaj vobłaści8

Padčas ataki na Rastoŭskuju vobłaść ukrainskija bieśpiłotniki ŭpieršyniu nanieśli ŭdary pa składach DNS2

«Pačaŭ kryčać, kinuŭ mylicy na ziamlu». Pasadka ŭ taksi ŭ Minsku skončyłasia kanfliktam2

Biełaruska adpraviła syna na letnija kanikuły ŭ Čalabinsk. A babula vyrašyła nie viartać dzicia23

Tusk: Rasija rychtujecca da eskałacyi ŭ rehijonie. Hetaja zima budzie vyrašalnaj21

Pamierła Halina Filipaŭna z Hrodna, jakoj letam 2020 hoda na ŭsiu krainu aburaŭsia Łukašenka17

Viartańnie Kašča, admiena rusałak, naŭje z Połacka, kopša i viehiełmof. Što prapanuje pieršy biełaruski dapamožnik dla pierakładčykaŭ fentezi3

Biełaruska pryviała dačku ź siniakom u polski sadok. Nieŭzabavie dzicia zabrali ź siamji6

Viedańnie čatyroch moŭ moža amaładzić mozh na 13 hadoŭ13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ43

«Astravok Paŭnočnaj Karei». Baranavickaja škoła vykaciła śpis patrabavańniaŭ da vyhladu vučniaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić