Vyjšaŭ treci siezon lubimaha biełarusami sieryjała pra šlachtu — voś čym ździŭlaje «1670». Tam źnialisia i biełarusy
Mała što z polskich kinaprajektaŭ tak spadabałasia biełarusam, jak netfliksaŭski sieryjał «1670». Prajšli ŭžo dva siezony šlachietnaj kamiedyi — što čakać u trecim?

Šlachietnaść — hałoŭnaje, što jość u žyćci Jana Paŭła Adamčeŭskaha, častkovaha ŭładara polskaj vioski Adamčycha. Być polskim šlachcičam dla jaho ŭvohule viaršynia evalucyi.
Ciaham dvuch siezonaŭ prajekta «1670» hety jarki hieroj u vykanańni Bartałamieja Topy demanstravaŭ, jak taja šlachietnaść pracuje: matyvavaŭ sialan pracavać biaspłatna, zabaraniaŭ marš roŭnaści, arhanizavany jaho dačkoj, i ładziŭ mižnarodnuju dypłamatyju z turkami, nie viedajučy ich movy.
Nastupstvy padali i na jaho, i na jaho siamju. Naprykład, na žonku, viernicu i askietku Zofju, jakaja maje svaje sakrety, ci na dziaciej. Ź pieršyncam Stanisłavam nie atrymałasia — vyras hultajom, a voś małodšy syn Jakub zarablaje dobryja hrošy jak katalicki śviatar. Ale sercy hledačoŭ skrała Anela, razumnaja dziaŭčyna i ledź nie pieršaja polskaja fieministka, jakaja čamuści źviazałasia z pravasłaŭnym lićvinam Maciejem.
5 žniŭnia na Netflix vyjšaŭ treci siezon «1670». Minuły siezon skončyli na tym, što ŭ Adamčysie adśviatkavali Dažynki — na toje śviata Jan Pavieł vydatkavaŭ šalonyja, a to i apošnija hrošy. I ŭsio b dobra, ale Jakub nanosić baćku ŭdar u śpinu. Jon vykryvaje, što taki važny dla Jana Paŭła šlachietny status zdabyty praz padman prodkaŭ ich siamji, i Jan Pavieł zastajecca i biez hrošaj, i biez šlachietnaści.
To i nie dziva, što Anela, kali viartajecca ŭ viosku z padarožža, znachodzić baćkoŭ u depresii. Kali dakładniej, hora-šlachcičy ŭ Adamčysie pakutujuć na postšlachietny stresavy razład — parodyja na posttraŭmatyčny stresavy razład (PTSR), jaki časta dyjahnastujuć siońnia.
Ale akazvajecca, što nie ŭsio stračanaje, i šlachietnaść možna viarnuć. Kali Jan Pavieł razumieje heta, jon kidajecca z hałavoj u baraćbu za status. Heta daviadzie jaho da karaleŭskaha pałaca ŭ Varšavie, dzie pana Adamčeŭskaha čakajuć vialikija intryhi, da pabudovy kaśmičnaha karabla i prablem u jaho ŭłasnaj vioscy. Darečy, pra karabiel: čakajcie ŭ sieryjale Kazimira Siemianoviča, znakamitaha biełarusa, vielmi važnaha dla historyi rakietabudavańnia.

Nie zabudziem i pra Macieja. Pryhonny lićvin pakidaje Adamčychu, i ŭ kancy 2 siezona Anela sprabuje jaho znajści. Ale ž Maciej sustrakaje ŭ padarožžach nie jaje, a ŭkrainskich kazakaŭ i siarod ich tak zvanaha Lachažerca — ukrainskaha nacyjanalista z padazrona znajomym tvaram. Toj Lachažerac pryznaje, što čamuści viedaje polskuju našmat lepš, čym ukrainskuju, ale pry hetym nienavidzić palakaŭ i admaŭlajecca pavieryć, što moža być ź imi źviazany.
Składana nie zaŭvažyć, što siužetnaja linija pra ŭkraincaŭ źjaviłasia ŭ časy, kali polska-ŭkrainskija adnosiny pieražyvajuć vialiki kryzis i ŭ Polščy rastuć prajavy ksienafobii. Palityčny skandał razharnuŭsia i ŭ mai 2026‑ha, kali Zialenski daŭ padraździaleńniu USU imia hierojeŭ UPA — prezident Polščy Karal Naŭrocki ŭ adkaz na heta pazbaviŭ Zialenskaha polskaha Ordena Biełaha Arła. Tak što atrymałasia aktualna, ale i dalikatna, tym bolš kali ŭličyć, što hałoŭny «lachažerac» — usio ž taki nie ŭkrainiec.

Niekatorych z tych kazakaŭ, darečy, hrali biełarusy. Za vielizarnymi vusami chavajucca ŭdzielniki hurta Kasary, jaki vykonvaje tradycyjnyja mužčynskija śpievy, u tym liku i jaho lidar Siaržuk Doŭhušaŭ.

Pra heta ŭ instahramie raskazaŭ śpiavak Alaksandr Drahavoz:
«Mnie dziela hetaha daviałosia pajści na achviary i zhalić vusy z baradoj, jakija ja nasiŭ litaralna pałovu žyćcia. My hrali ŭkrainskich kazakaŭ, jakija śpiavajuć i łupiać u vieličezny bubien. Heta była adna z samych viasiołych pryhod minułaha leta».

Novy siezon spadabajecca i starym fanatam sieryjała, i nieafitam u suśviecie Jana Paŭła. Rejtynhi prajekta pakul tolki pačali farmavacca, ale ŭžo možna skazać, što treci siezon nie pravalny. Naprykład, na resursie IMDb pieršyja 4 sieryi siezona (usiaho ich 8) majuć rejtynhi, paraŭnalnyja ź minułym siezonam — ad 7,1 da 7,7 bałaŭ z 10.
Ale ž, kali naziraješ za biehaninaj šlachcičaŭ pa Adamčysie, nie pakidaje adčuvańnie, što ŭsio asnoŭnaje hety prajekt užo skazaŭ. Niečym ździvić usio składaniej, i stvaralniki sieryjała šukajuć sposaby dać hetamu rady: vydatkoŭvajuć hrošy na zdymki i prapracoŭku detalaŭ, sprabujuć nie adstavać ad trendaŭ u hramadstvie i daścipna ich vyśmiejvać.
Ale heta ŭžo nie praryŭnoje šou, a chutčej utulny i pa-minułamu śmiešny kamiedyjny mižsabojčyk z sapraŭdy talenavitymi polskimi akciorami.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆCiapier čytajuć
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Kamientary
Asabista mnie sieryjał padabajecca, ale nie prydumlaju, što ŭsim inšym taksama.