Pahladzieli tuju samuju «Adysieju» — jakim vyjšła samaje sprečnaje kino hoda
«Adysieja» Nołana — samy skandalny film hoda ź ciemnaskuraj Alenaj Trajanskaj i plotkami pra Achilesa. Raskazvajem, ci spraŭdzilisia na samoj spravie praklony skieptykaŭ.

Kali vy chočacie pabačyć «Adysieju» takoj, jak jaje zadumali stvaralniki, zrabić heta ŭ Minsku (dyj u susiednich stalicach) nie atrymajecca. «Adysieja» — pieršy film u śviecie, źniaty na 70‑milimietrovuju plonkavuju kamieru IMAX, i pakazać jaho tak, jak zadumaŭ režysior Krystafier Nołan, mohuć tolki 41 kinateatr va ŭsim śviecie. Kab pabačyć stužku ŭ tym farmacie, niekatoryja fanaty pierasiakali akijan.
Na rolu Adysieja ŭziali Meta Dejmana. U hetaj roli cara Itaki Dejman viarnuŭsia da svajho tradycyjnaha ampłua piersanaža, jaki šukaje šlach dadomu: zhadajcie jaho raniejšyja roli va «Uratavać radavoha Rajana», dzie Dejmana ratujuć z tyłu voraha ŭ Druhuju suśvietnuju, ci ŭ «Marsijaninie», kali jaho piersanaža «zabyli» na Marsie.
Skončyłasia Trajanskaja vajna, i Adysiej-Dejman vypraŭlajecca ŭ šmathadovaje padarožža dachaty, dzie jaho čakaje žonka Pieniełopa i syn Cielemach. Jon skončyć svoj šlach praz 20 hadoŭ paśla taho, jak vypraviŭsia na vajnu, i pryjdzie dachaty, takim čynam, užo niemaładym mužčynam.
Nie dziva bačyć u takoj roli 55‑hadovaha Dejmana, ale ž u siecivie mnohija aburalisia — maŭlaŭ, Adysiej musić być maładziejšy. I tym nie mienš, Dejman adpaviadaje Adysieju i pa ŭzroście, i, što bolš važna, pa žyćciovym dośviedzie. Jaho zadača — syhrać złamanaha žyćciom čałavieka, jaki straciŭ vojska, carstva i siamju, i heta rola nie dla junakoŭ.

Ledź nie samy papularny mif pra nołanaŭskuju «Adysieju» — historyja, nibyta na rolu Achilesa, paplečnika Adysieja, uziali Elijota Piejdža. Piejdž — transmužčyna, jaki raspačaŭ svaju karjeru ŭ kino jašče jak Elen Piejdž i z błakbastarami nakštałt «Ludziej Iks». Apošnija roli Piejdž u žanočym ampłua — kaniec 2010-ch, dalej u akciora byŭ pierapynak u karjery.
Chiejtary paraŭnoŭvali nievysokaha i dalikatnaha Piejdža z muskulistym Bredam Pitam — seks-simvał nulavych syhraŭ Achilesa ŭ stužcy «Troja» 2004 hoda.
Ale Piejdž syhraŭ nie Achilesa. Jamu dastałasia nievialikaja rola Sinona, ścipłaha i sumlennaha vajara, jaki pierakonvaje trajancaŭ uvieźci ŭ horad trajanskaha kania, i hiendarnaja historyja Piejdža ničym jamu ŭ toj roli nie pieraškadžaje.

Toje, što Piejdžu dali rolu Sinona — trajanski fokus, jaki Nołan zładziŭ z chiejtarami, što pavieryli ŭ čutki pra Piejdža-Achilesa. Nie mienš šumu narabiła i historyi pra kienijku Łupitu Ńjonha. Nołan davieryŭ joj rolu Aleny Trajanskaj, i kali heta stała viadoma, znoŭ papaŭźli paraŭnańni sa stužkaj «Troja». Tam Alenu hraje niemka Dyjana Kruhier — biełaskuraja błandynka, jakuju praściej ujavić u skandynaŭskim ci ŭschodniejeŭrapiejskim filmie, čym u roli paŭdniovaj pryhažuni.

Kienijka ŭ roli hrečaskaj karalevy sapraŭdy vyhladaje ekzatyčna — kali nie ŭličyć, što heta mif. Nie mienš dziŭna i bačyć siarod hałoŭnych hierojaŭ bieźlič amierykancaŭ i brytancaŭ dy ni adnaho hreka.
Pieniełopu, žonku Adysieja, hraje En Cheteŭej, jaje syna Cielemacha — kumir zumieraŭ Tom Chołand. Roźnica pamiž akciorami składaje ŭsiaho 13 hadoŭ, ale, jak ni dziva, heta davoli praŭdzivaja detal: u staražytnaj Hrecyi dziaŭčaty vychodzili zamuž i ŭpieršyniu naradžali, jakraz kali im było 13‑15 hadoŭ.
Žonka Chołanda, maładaja zorka Ziendeja, taksama źjavicca ŭ «Adysiei». U jaje rola bahini Afiny, našmat składaniejšaha piersanaža, čym zdajecca na pieršy pohlad.
Jašče adzin składany hieroj — Ancinoj, samy nachabny z žanichoŭ, jakija damahajucca ruki Pieniełopy ŭ adsutnaść jaje zakonnaha muža. Tuju rolu addali Robiertu Pacinsanu. Dla brytanca, jaki daŭno adbiŭsia ad imidžu pryhožaha vampira sa «Źmiarkańnia», vydatnaja praca ŭ «Adysiei» — kulminacyja, mahčyma, najlepšych hadoŭ u jaho karjery: tolki za apošni hod Pacinsan źniaŭsia ŭ bujnych prajektach nakštałt «Pamry, majo kachańnie» z Dženifier Łoŭrens i «Voś heta drama!» ź Ziendejaj.
Za adsutnaść hrekaŭ u akciorskim składzie Nołan užo adchapiŭ bahata krytyki — maŭlaŭ, nie pavažaje hreckuju kulturu. A zaadno i nie pavažaje histaryčnyja realii, bo zanadta volna razumieje, jakimi mahli być kaściumy staražytnych hrekaŭ: naprykład, šlem cara Ahamiemnana raźlacieŭsia ŭ siecivie praz svajo padabienstva z kaściumami Betmiena.

Ale viedajecie što? Kankretna dla hetaha filma ŭsie tyja detali absalutna nie važnyja. Nie ździviła b navat, kali b nołanaŭskija hreki adzieli džynsy i kiedy, bo heta historyja zusim nie pra histaryčnuju rekanstrukcyju, i takija rečy Nołana jak režysiora mała cikaviać.
Našmat važniej jamu raskazać «Adysieju» jak tuju historyju, jakaja paŭtarajecca i praz tysiačy hadoŭ paśla Hamiera. Heta historyja pra vajnu i spakusy, jakija pazbaŭlajuć ludziej čałaviečaha abličča, pra sumleńnie i padman, pra viernaść i soram, praź jaki strašna i pahladzieć u kachanyja vočy, i pra bol, jaki praściej zabyć, čym pryniać.
Majuć racyju i tyja, chto nazyvaje «Adysieju» svojeasablivym prykviełam inšaha nołanaŭskaha šedeŭra, «Apienhiejmiera». Kali «Apienhiejmier» raskazvaje, jak vajna zdolnaja źniščyć śviet, to «Adysieja» — mahčymaść zazirnuć tudy, dzie čałaviectva tolki vučyłasia hvałtu i vajnie. I pabačyć, jak užo tady cyvilizacyja zakłała pad siabie bombu zapavolenaha dziejańnia.
Zachodnija krytyki ŭ zachapleńni ad stužki. The New York Times užo ciapier nazyvaje «Adysieju» «kłasikaj va ŭsich sensach», a Washington Post adkazvaje chiejtaram filma, što heta nadzvyčajnaja viersija «Adysiei», zroblenaja dla našych časoŭ.

The Observer adznačaje dvaistaść stužki i toje, što heta nie prosta historyja sa staražytnaj Hrecyi:
«Heta epičnaje, mifičnaje vidovišča, zroblenaje z pavahaj da staražytnahreckaj pieršakrynicy, sa svaimi monstrami i mahijaj. Ale jano źviartajecca i da bolš aktualnych tem vyhnańnia, vajennaj traŭmy i viny taho, chto vyžyŭ.
U niejkim sensie hety film — trajanski koń. Heta ekstravahantnaja, pryhožaja pryhoda, praź jakuju nam raskazvajuć, jak siabie pavodzić ź nieznajomymi ludźmi, pra ciažkuju vahu spadčyny i toje, što niemahčyma viarnucca z vajny takim ža, jakim ty tudy pajšoŭ».
Rolling Stone prahnazuje, što «Adysieja» vykliča ŭ hledačoŭ trapiatańnie, a Esquire piša, što šedeŭr ad Nołana moža i ŭvohule źmianić vaša žyćcio. Film Nołana, padobna, źjaŭlajecca hałoŭnaj stužkaj hoda.
Pabačyć jaje ŭ Biełarusi, chutčej za ŭsio, možna budzie z 25 lipienia.
Nołanaŭskaja «Adysieja» adkryjecca tym, chto moža bačyć za formaj źmiest, bačyć ahulnaje, niahledziačy na adroźnieńni času, nacyj i ras. Ale nie treba bajacca składanych sensaŭ i amal 3‑hadzinnaj daŭžyni filma — miarkujučy pa rejtynhach, «Adysieja» lohka skaraje kinamanaŭ. Na bujnym sajcie Rotten Tomatoes prajekt maje na siońnia rejtynh 97% ad hledačoŭ, na resursie IMDb — 8,4 bała z 10.
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ«Adysieja» Nołana sabrała za ŭik-end rekordnyja dla režysiora $264 miljony
Jak zdymali «Adysieju» — taki maštab uražvaje navat Halivud. Metu Dejmanu i Robiertu Pacinsanu daviałosia prajści praz sapraŭdnyja vyprabavańni
Viačera, paśla jakoj užo nie budzie jak raniej
Kinastudyi ŭsio čaściej zdymajuć trochhadzinnyja filmy. Čamu?
«Ja nie sustrakaŭ nivodnaha vajskoŭca, chto b nie pavažaŭ Drapataha»: na čale USU staŭ kamandzir novaha pakaleńnia. Što ŭjaŭlaje saboj Michaił Drapaty?
Kamientary
I voobŝie Jevropie poviezło s jeje hriečieskim prošłym i naśledijem.