Kultura

Biełaruskija apaviadańni pa-česku

Trochi paradaksalna, ale ŭ Čechii, jakuju jadnajuć ź Biełaruśsiu nieźličonyja kulturna-histaryčnyja suviazi, u apošnija hadoŭ piatnaccać zusim nie vychodzili knižnyja pierakłady ź biełaruskaj movy

Trochi paradaksalna, ale ŭ Čechii, jakuju jadnajuć ź Biełaruśsiu nieźličony::ia kulturna-histaryčnyja suviazi, u apošnija hadoŭ piatnaccać zusim nie vychodzili knižnyja pierakłady ź biełaruskaj movy. Letaś, praŭda, vydaviectva «Do¬košbn» vypuściła fajny zbornik ese «Nieviadomaja Biełaruś», adnak da mastackaj litaratury, pra jakuju ja tut viadu havorku, jaho možna adnieści chiba što z naciažkaj. Miesiac tamu hetaja zahannaja tradycyja była narešcie pierapynienaja vydańniem u českim Brnie «Antalohii biełaruskaha apaviadańnia».

Hustoŭna aformlenaja kniha na 300 staronak rychtavałasia bolej za try hady. Apaviadańni raźmieščany chranalahična, pavodle siužetnaj adniesienaści da peŭnaha času, i achoplivajuć padziei ad stalinskich represijaŭ («Žoŭty piasočak» Bykava), praz vajnu («Leanarda» Adamčyka), hady zastoju i pierabudovy (napr. «Karol Niaboža» taho ž Adamčyka abo «Škłatara» Astošonka) – i da našych dzion (tvory Viežnaviec, Arłova). Ablamoŭ¬vajuć padborku pazačasavyja prypavieści – bykaŭskija «Muraški» i minkinaŭskaja antyŭtapičnaja «Karova». U antalohii dvaccać apaviadańniaŭ siamnaccaci aŭtaraŭ, siarod jakich – akramia ŭžo nazvanych – Ihar Sidaruk, Andrej Fiedarenka, Maryja Vajciašonak, Adam Hlobus, Vinceś Mudroŭ... Narešcie, układalnik padbaŭ i pra histaryčnyja ŭvodziny ŭ kantekst sučasnaj biełaruskaj litaratury.

Jak pryznaŭsia ŭkładalnik – biełaruski bahiemist Siarhiej Smatryčenka – pieršyja vodhuki čytačoŭ i krytyki, jak praviła, vielmi stanoŭčyja, adziny zakid – brak nierealistyčnych, eksperymentalnych tvoraŭ. Bolš za toje, vychad antalohii daŭ šturšok peŭnaj cikavaści da sučasnaj biełaruskaj litaratury ŭ Čechii. Naprykład, adno z vydaviectvaŭ zacikaviłasia ŭspaminami Bykava i maje namier vydać ich u siabie, a arhanizatary adnaho z najbujniejšych u Čechii litaraturnych festyvalaŭ zaprasili da ŭdziełu ŭ im šerah biełaruskich litarataraŭ.

Kolki słovaŭ treba skazać pra pierakładčykaŭ. Imi byli... pieravažna nia čechi, a biełaruskija bahiemisty, bo pierakładčykaŭ ź biełaruskaj u Čechii vobmal. Naturalna, što teksty paśla vielmi surjozna redahavalisia, kab hučać sapraŭdy pa-česku. Ci nia heta šlach dla papularyzacyi našaj litaratury i ŭ inšych krainach, dzie brakuje biełarusistaŭ?

Kamientary

Ciapier čytajuć

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA3

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

Niamiecki startap paśpiachova pravioŭ vyprabavańni hipierhukavoj rakiety. Heta ŭraŭnuje Jeŭropu z Rasijaj8

Ekśpierymient nahladna pakazaŭ, jak lohka naduryć čałavieka praz štučny intelekt6

Dyzajniery prapanujuć vychodzić zamuž u viasielnych šlopancach — takuju kalekcyju vypuścili ŭ Birkenstock3

Stała viadoma, čamu izrailskaja Arkia nie stała lotać u Minsk

Narviežac Jochanes Kleba staŭ siamirazovym alimpijskim čempijonam. Da rekorda zusim blizka

U Minsku stali vypuskać harochavy majanezny sous1

Za hod sa stychijnych śmietnikaŭ u minskich lasach vyvieźli kala 1200 ton śmiećcia1

U Polščy raskazali padrabiaznaści pra vykrytaha špijona ŭ Ministerstvie abarony1

«A što Epštejn? Možna padumać, što ty b admoviłasia». Boty ŭstali na abaronu Karyny Šulak21

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA3

U Drazdach vystavili na prodaž katedž z rekordnaj canoj — $7,5 miljona ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić