Mierkavańni1919

Łukašenka: «Kali ty, vybačajcie, durań, dyk ad žurnalistaŭ hetaha nie schavaješ»

Biełaruski kiraŭnik taksama, čas ad času, prynosić vybačeńni. Praŭda, svojeasabliva.

Biełaruski kiraŭnik taksama, čas ad času, prynosić vybačeńni. Praŭda, svojeasabliva. Hazieta «Salidarnaść» invientaryzavała vybačeńni Alaksandra Łukašenki i abrała samyja zapaminalnyja.

Vybačeńni za niaścipłaść

Pierad rasiejskimi žurnalistami: «Vybačajcie za niaścipłaść, ale Jelcyn sa mnoj na korcie nie spraŭlajecca. Karžakoŭ nie spraŭlajecca. Łužkoŭ prajhraŭ try razy… U apošni raz z Łužkovym my hulali na 5 tysiač ton śmietankovaha masła».

Pierad pradstaŭnikam biełaruskich ŚMI: «Prabačcie mnie, ja nie jezdžu na starych aŭtamabilach».

Pierad udzielnikami vyjaznoha sieminara ŭ Drahičynie: «A vy viedajecie, dyk tak, sapraŭdy, darujcie za niaścipłaść, usio zaležała tady ŭ hetaj błytaninie ad majho rašeńnia».

Pierad studentami Bieraściejščyny: «Vy ŭpeŭnienyja, što vy znojdziecie takoha čałavieka? Napeŭna, nie. Vybačajcie (nie chaču navat vybačacca za niaścipłaść, ja prosta razvažaju), napeŭna, nie kožny znojdzie».

Pierad kiraŭnikami BT, ANT i STV: «I naohuł, prabačcie mnie, kali łaska, za niaścipłaść, ja paŭtarusia… U vuzkim kole ja ŭžo pra heta kazaŭ: unikalnaść i vyhodnaść Łukašenki zaklučajecca ŭ tym, što jon sapraŭdy niezaležny čałaviek».

Pierad žurnalistami z Ukrainy: «…Adhetul peŭnaja pavaha da taho, što ja rablu. Vybačajcie za niaścipłaść, ale vy mianie prymusili pra heta kazać».

Pierad žurnalistam Michaiłam Husmanam: «Vy viedajecie, vybačajcie za niaścipłaść, jak mnie časta tyja, chto mianie viedaje, kažuć: «Takich baćkoŭ nie byvaje». I sapraŭdy, ja i starejšych svaich dziaciej strašenna lubiŭ».

Pierad studentami BDU: «Drenna, heta dobra, ale, kali byŭ maładym jašče prezidentam, i ŭ hetym maja, napeŭna, vybačajcie za niaścipłaść, zasłuha, ja ŭłaviŭ hałoŭnaje».

Pierad pradstaŭnikami rasiejskich rehijanalnych ŚMI: «Hladžu, viedaju vielmi šmat jakich spartoŭcaŭ, amal usich vašych vialikich spartoŭcaŭ ja viedaju lepš za vas. Vybačajcie».

Pierad biełaruskimi žurnalistami: «Łukašenka siońnia realnaja fihura ŭ Biełarusi. Prezident, vybačajcie za niaścipłaść, Biełarusi».

Pierad viadučym kanała «TV Centr»: «Prabačcie mianie, boham prašu, za niaścipłaść, ale mianie mačyć, pa vialikim rachunku, niama za što».

Pierad kamisaram Jeŭraźviaza pa źniešnich suviaziach i jeŭrapiejskaj palitycy susiedstva Bienitaj Fierera Valdnier: «Vybačajcie za niaścipłaść, ale ja za ŭsie svaje hady nikoli nie dazvalaŭ siabie pavodzić niesumlenna».

Pierad udzielnikami pres-kanfierencyi dla rasiejskich ŚMI: «I, vybačajcie za niaścipłaść, jak čałaviek praktyčny…».

Pierad deputatami Dziarždumy: «Jość čałaviek, jaki zdolny skazać i zrabić, vybačajcie za niaścipłaść».

Pierad biełaruskimi žurnalistami: «Prabačcie mnie za niaścipłaść, ja ž niedurny čałaviek, ja heta razumieju».

Vybačeńni za pierabivańnie, papraŭleńnie surazmoŭcy i zaciahnuty vystup

Pierad pradstaŭnikami rasiejskich rehijanalnych ŚMI: «…Nie puskajuć u Rasieju. A čamu? Nu čamu? Vybačajcie, što pierabiŭ».

Pierad karespandentam NTV: «Voś, vybačaj, što pierabiŭ, mienavita ŭ hetym pryčyna».

Pierad žurnalistam «Fajnešnł tajms»: «Vašaje pytańnie, vy mnie vybačajcie, kaža pra toje, što vy ŭ Jeŭropie, navat žurnalisty, pra Biełaruś mała čaho viedajecie».

Pierad viadučym NTV: «Nie zusim dakładnaje pytańnie. Vybačajcie, Alaksandr Anatolevič…»

Pierad deputatami Dziaržaŭnaj dumy: «Ja vybačajusia, što ja zaciahvaju čas: bolš nie pryjdziecca z vami pahavaryć».

Pierad udzielnikami pres-kanfierencyi dla rasiejskich ŚMI: «…Ja vybačajusia, i jašče».

Vybačeńni za nieprystojnyja pavodziny

Pierad Pucinym: «Vybačajcie, što zaminaju vam adpačyvać, ale dumaju, što ŭ vas usio adno nie atrymajecca adpačyć…».

Pierad žurnalistam ahienctva «Rejter»: «Ja nie stanu adkazvać na hetaje pytańnie, dajučy acenki, vy ŭžo mnie vybačajcie».

Pierad biełaruskimi žurnalistami: «Vielmi pravilnaje pytańnie ŭ pieršaj jaho častcy, druhaja častka dla mianie vielmi niečakanaja. Vybačajcie, vidać, prapuściŭ hety praces».

Pierad amierykancami: «My hatovyja paprasić navat prabačeńnia ŭ amierykanskaha boku».

Pierad rasiejskimi žurnalistami: «Kalininhradskaja vobłaść, vybačajcie, heta častka Biełarusi. My jaje ŭsprymajem jak svaju».

Pierad pradstaŭnikami biełaruskich ŚMI: «Vybačajcie, što ja tak emacyjna adkazvaju na pytańnie «Biełaruskaha rynku».

Vybačeńni za vulharnyja i prastamoŭnyja vyrazy

Pierad udzielnikami pieršaha źjezdu navukoŭcaŭ Biełarusi: «Prabačcie mnie za heta niepapularnaje słova, hrubaje — łuchta ŭsio heta».

Pierad rasiejskimi rehijanalnymi žurnalistami: «Parnucha, vybačajcie mnie, zachlistvaje, soramna pry dzieciach televizar hladzieć».

Pierad delehatami 3-ha Usiebiełaruskaha narodnaha schodu: «Im naplavać na susiedstva z našaj krainaj, na toje, my, jak da rodnych, stavimsia da ludziej polskaha pachodžańnia. Prabačcie, što ja tak kažu».

Pierad biełaruskimi žurnalistami: «Navošta nam naohuł rabić durnuju, biazhłuzduju, vybačajcie za hrubaść, pracu».

Pierad biełaruskimi navukoŭcami: «Humanitarnaja navuka nikoli nie stanie i nie budzie polem dla šalenstva. Heta ja vam, vybačajcie za ščyraść, chaču dakładna skazać».

Pierad udzielnikami źjezdu Fiederacyi prafsajuzaŭ Biełarusi: «U vnu, u Akademii, jašče dzieści pavinny być na ŭliku hetyja, prabačcie mnie za hrubaje, ale dakładnaje słova, „iajkahałovyja“».

Pierad deputatami Dziarždumy: «Ja vam voś hetuju, vybačajcie, brydkuju buchhałteryju pryvioŭ».

Pierad udzielnikami vyjaznoha sieminara ŭ Drahičynie: «A chutčej za ŭsio, spuścim škuru z tych, chto nie vykanaje toje, pra što ja siońnia kažu. Vybačajcie za rezkija słovy».

Pierad biełaruskimi parłamientarami: «Našyja pavažanyja vykładčyki i rektary, prabačcie mnie, ni čarta tam nie robiać».

Pierad staličnymi čynoŭnikami: «Vybačajcie za hrubaść, ale samyja rastłuściełyja ŭ nas čynoŭniki — u Miensku».

Pierad kiraŭnikami Haradzienščyny: «I kali ŭ kahości pycha, vybačajcie mnie, jak u narodzie kažuć, rohi pačali vyrastać ci rahi, jak tut lepš skazać, peŭna, rohi, tamu što rahi ŭ inšym sensie kažuć».

Pierad pradstaŭnikami rasiejskich ŚMI: «Ale kali ty, vybačajcie, durań, dyk ad žurnalistaŭ hetaha nie schavaješ».

Kamientary19

Ciapier čytajuć

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ5

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Nietańjachu abviaściŭ ab eskałacyi apieracyi ŭ Iranie, kab «ścierci terarystyčny režym ź ziamli»6

«Žonka syšła — pierajšoŭ na piražki»: Pašynian paśla hučnaha razryvu ŭvarvaŭsia ŭ sacsietki z vuličnaj ježaj12

Iran atakavaŭ francuzskuju bazu ŭ Abu-Dabi — adna z rakiet upała za niekalki mietraŭ ad kruiznaha łajniera z turystami3

Ruku minčanki zaciahnuła ŭ ciestaraskatvałku: vyzvalać žančynu daviałosia z dapamohaj bienzareza

Nijakaha pałomnictva nieanacystaŭ: dom, dzie naradziŭsia Hitler, pieratvorać u palicejski ŭčastak i centr pravoŭ čałavieka5

Paviedamleńnie pra hibiel byłoha prezidenta Irana Machmuda Achmadziniežada abvierhnutaje10

«Znajšli krajniaha», a «pastaviać sałdafona jakoha-niebudź». U sacsietkach adreahavali na zvalnieńnie kiraŭnika «Minsktransa»6

Vajskoŭcy źbili jak minimum adzin bieśpiłotnik 26 lutaha nad Homielem1

Zialenski raskazaŭ, kolki rakiet, KABaŭ i bieśpiłotnikaŭ zapuściła RF za zimu4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ5

«Vy pryjšli siudy łochami, a staniecie drapiežnikami». Jak pracujuć minskija koł-centry skamieraŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić