Usiaho patrochu2222

U Homieli šukajuć zahadkavuju pačvaru čupakabru + fota

Vidavočcy kažuć, što tajamničaja istota z čyrvonymi vačyma zabiła ŭsich trusoŭ u akruzie.

Vidavočcy kažuć, što tajamničaja istota z čyrvonymi vačyma zabiła ŭsich trusoŭ u akruzie.

Pošuki pačalisia paśla taho, jak u Internecie źjavilisia paviedamleńni pra toje, što ŭ dačnym kaapieratyvie pad Homielem niechta vysmaktaŭ kroŭ amal u dvuch z pałovaj sotniaŭ trusoŭ, na ich ciełach byli prakusy ŭ vyhladzie čatyroch bujnych adtulin. Nijakich paćvierdžańniaŭ hetaj infarmacyi niama, ale ŭžo abmiarkoŭvajucca padrabiaznaści, maŭlaŭ, kletki pry hetym zastavalisia začynienymi. A moładź, što adpačyvała na dačy, nibyta bačyła ŭ navakollach

pačvaru rostam kala 150 santymietraŭ, što pierasoŭvajecca na zadnich łapach.

Apisańnie ŭražvaje: nohi padobnyja na straŭsinyja,

ale ŭnizie z kapytami. Hałava nahadvaje sabačuju, z paščy tyrčać bujnyja zuby. Poŭść žmutami šera-rudaj afarboŭki. Vočy ŭnačy pabliskvajuć čyrvonym.

- Hetyja paviedamleńni stali padstavaj dla raźviedvyjezda ŭ Homielski rajon našaha «ufałahičnaha kamiteta», - raspavioŭ pošukavik Viktar Hajdučyk. - Miarkujučy pa apisańniach, havorka idzie pra istotu čupakabru. Jaje isnavańnie navukova nie paćvierdžana, ale śviedčańnie pra jaje pieryjadyčna źjaŭlajucca z roznych rehijonaŭ płaniety.

Upieršyniu čupakabru ŭbačyli ŭ Paŭdniovaj Amierycy, ź ispanskaj movy pajšła i nazva pačvary, jakaja pierakładajecca «kaziny vampir».

Pryjechaŭšy ŭ Homiel, ufołahi apytali na miescy vidavočcaŭ, udakładnili detali pra zvyčki istoty, zafiksavali GPS-kaardynaty miescaŭ sustreč z žyviołaj.

Viadoma, pad vyhladam istoty mohuć chavacca i zvyčajnyja žyvioły, da niepaznavalnaści źmienienyja skurnymi chvarobami, - ličyć pošukavik. - Hetaj viersii prytrymlivajucca i zaołahi, choć nie vyklučajuć varyjanty z mutacyjaj abo mižvidavym skryžavańniem.

Darečy, terytoryja, dzie bačyli čupakabru, zabrudžanaja cezijem-137 z ščylnaściu 2 - 5 Ki/km2, tut zabaronieny zbor hryboŭ i jahad.

- Apošni raz ja sustrakaŭ istotu ŭ kancy sakavika, ale ŭžo va ŭročyščy Šviedskaja Horka na ŭskrainie horada, - raspaviadaje hamialčanin Alaksiej. - My byli ź siabrami na pikniku, i ja vyrašyŭsia zastacca da ranicy, u adzinocie słuchajučy muzyku. U rajonie čatyroch hadzin mima mianie na adlehłaści dziesiaci mietraŭ prabiehła heta pačvara. Ledź nie raźbiŭšy noutbuk, ja ledź źbieh.

Ufołahi prosiać adhuknucca inšych vidavočcaŭ i majuć namier nieŭzabavie patroić zasadu i zładzić načnoje palavańnie na čupakabru.

Kamientary22

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Pucin źmianiŭ mety ŭ vajnie — amierykanskaja raźviedka2

Pucin źmianiŭ mety ŭ vajnie — amierykanskaja raźviedka

Usie naviny →
Usie naviny

Sinoptyki papiaredzili pra zamarazki da -5°S u noč na piatnicu, a ŭ niadzielu — składanyja ŭmovy nadvorja

Polšča rasśleduje hibiel piaci čałaviek, cieły jakich vyłavili ŭ race Buh2

Jak vyhladaje Juraś Ziankovič paśla vyzvaleńnia FOTAFAKT4

Unačy na pažary ŭ lesie ŭ Voranaŭskim rajonie malilisia ksiondz, viaskoŭcy i błohier9

Haradskija ŭłady patłumačyli, čamu prybrali «razumny» prypynak na Niamizie1

Ikanapisiec i mastačka Ksiša Anhiełava maje patrebu ŭ dapamozie3

Były palitźniavoleny Juraś Ziankovič nakiroŭvajecca dadomu ŭ Techas6

Rada dyrektaraŭ Tesla pačała šukać zamienu Iłanu Masku3

U Kryminalny kodeks dadaduć novy artykuł — pra bieśpiłotniki3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pucin źmianiŭ mety ŭ vajnie — amierykanskaja raźviedka2

Pucin źmianiŭ mety ŭ vajnie — amierykanskaja raźviedka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić