Z hetaha času piešachody datujuć sa svajoj kišeni pajezdki aŭtaamataraŭ.
Možacie mianie łajać, ale ja suprać taho, što z hetaha času piešachody datujuć sa svajoj kišeni pajezdki aŭtaamataraŭ.
Devalvacyja – ni dla kaho nie sakret.
Bienzin jak tavar, całkam vyrableny ź impartnaj syraviny, za try apošnija miesiacy byŭ pavinien padaražać minimum udvaja navat z ulikam raniejšaha sabiekoštu pierapracoŭki na biełaruskich NPZ.Ale hetaha nie adbyłosia: padaražeńnie paliva ŭ paraŭnańni z devalvacyjaj niaznačnaje, a zaraz jašče i ceny paviernutyja nazad. Kuplajem daražej – pradajom tańniej. Kamiercyja naadvarot.
Ale, moža, u hetym jość hłybinny sacyjalny sens? Taksama niama.
Čym bolš ja jezdžu na svaim aŭtamabili – tym bolš dziaržava dapłočvaje mnie za kožny litr bienzinu, tym bolšuju datacyju ja atrymlivaju.Ale hrošy ŭ dziaržbiudžecie nie biarucca z pavietra. Značyć, dla datavańnia paliva buduć padrezany niejkija inšyja vydatki.
Mahčyma, na datacyi pojdzie novy kredyt JeŭrAzES. Voś, akazvajecca, navošta my jaho biarom.
Toje ž datyčyć lubych datacyj. Čym čaściej ja kuplaju sabie darahija impartnyja leki ŭ aptecy, nabytyja za valutu, aficyjna kuplenuju pa kursie Nacbanka, tym bolšyja datacyi ad dziaržavy ja atrymlivaju. A viaskovaja babula, jakaja kuplaje tannyja biełaruskija leki, datacyj nie atrymlivaje i płacić pa poŭnaj prahramie.
Takim čynam, datacyi – finansavańnie bahatych za košt biednych. Voś čamu ŭ inšych dziaržavach (navat u Rasii) daŭno pajšli pa šlachu adrasnych sacyjalnych vypłat tym, chto ŭ ich sapraŭdy maje patrebu.
Dyk pra jakuju sacyjalna aryjentavanuju dziaržavu my kazali?..
Kamientary