Nacbank budzie i dalej pavyšać staŭku refinansavańnia, zajaviŭ padčasanłajn-videabryfinhu 14 lipienia ŭ Minsku staršynia praŭleńnia «MTBanka» Andrej Žyškievič.
Pavodle jaho słoŭ, Nacbank, pavyšajučy staŭku refinansavańnia, «dziejničaje całkam pravilna z punktu hledžańnia makraekanomiki; staŭka refinansavańnia pavinna być blizkaja da ŭzroŭniu inflacyi».
Na jaho pohlad, aptymalnaj źjaŭlajecca staŭka refinansavańnia «ŭ miežach 40–45%». «Mienavita stolki skłaŭ indeks spažyvieckich cen u červieni hetaha hoda ŭ paraŭnańni ź letašnim červieniem», — zaznačyŭ bankir.
Pavyšeńnie staŭki refinansavańnia adabjecca na ŭzroŭni stavak pa kredytach i depazitach u cełym pa rynku, jakija taksama ŭzrastuć, skazaŭ jon. Zakranajučy prablemu padaražańnia kredytaŭ, Žyškievič padkreśliŭ, što važnym źjaŭlajecca toje, «nakolki staŭka pieravyšaje ŭzrovień naturalnaj inflacyi; takim čynam i vymiarajecca realny košt kredytaŭ i depazitaŭ».
Staršynia praŭleńnia «MTBanka» miarkuje, što kredytaatrymalniki zdolny spravicca z padaražańniem pazykovych srodkaŭ. Pry hetym banki taksama nie zastajucca ŭ baku ad hetaj prablemy. Pavodle słoŭ Žyškieviča, kab stvaryć dla klijentaŭ kamfortnyja ŭmovy kredytavańnia, šerah bankaŭ staŭ aktyŭna raźvivać takuju formu kredytavańnia, jak kuplu rublovych ablihacyj.
«Klijent, jak źmianiŭ bankaŭski kredyt na ablihacyju, atrymlivaje źmianšeńnie pracentnaj staŭki»,- zaznačyŭ jon.
Apošni raz staŭka refinansavańnia była pavyšana 13 lipienia — z 18 da 20% hadavych.
Heta ŭžo šostaje z pačatku 2011 hoda pavieličeńnie staŭki. Jana pavyšałasia 16 sakavika (z 10,5 da 12%), 20 krasavika (da 13%), 18 maja (da 14%), 1 červienia (da 16%) i 22 červienia (da 18% hadavych).
«Płanamiernaje pavyšeńnie pracentnych stavak budzie sadziejničać uzmacnieńniu pryciahalnaści rublovych układaŭ nasielnictva i arhanizacyj u bankach, umacavańniu kursu nacyjanalnaj valuty i tym samym rostu davieru da jaje z boku ŭsich ekanamičnych ahientaŭ», — prakamientavaŭ Nacbank źmianieńnie staŭki.
Miž tym asnoŭnymi kirunkami
Kamientary