Ekanomika33

Nacbank budzie i dalej pavyšać staŭku refinansavańnia

Nacbank budzie i dalej pavyšać staŭku refinansavańnia, zajaviŭ padčas anłajn-videabryfinhu 14 lipienia ŭ Minsku staršynia praŭleńnia «MTBanka» Andrej Žyškievič.

Pavodle jaho słoŭ, Nacbank, pavyšajučy staŭku refinansavańnia, «dziejničaje całkam pravilna z punktu hledžańnia makraekanomiki; staŭka refinansavańnia pavinna być blizkaja da ŭzroŭniu inflacyi».

Na jaho pohlad, aptymalnaj źjaŭlajecca staŭka refinansavańnia «ŭ miežach 40–45%». «Mienavita stolki skłaŭ indeks spažyvieckich cen u červieni hetaha hoda ŭ paraŭnańni ź letašnim červieniem», — zaznačyŭ bankir.

Pavyšeńnie staŭki refinansavańnia adabjecca na ŭzroŭni stavak pa kredytach i depazitach u cełym pa rynku, jakija taksama ŭzrastuć, skazaŭ jon. Zakranajučy prablemu padaražańnia kredytaŭ, Žyškievič padkreśliŭ, što važnym źjaŭlajecca toje, «nakolki staŭka pieravyšaje ŭzrovień naturalnaj inflacyi; takim čynam i vymiarajecca realny košt kredytaŭ i depazitaŭ».

Staršynia praŭleńnia «MTBanka» miarkuje, što kredytaatrymalniki zdolny spravicca z padaražańniem pazykovych srodkaŭ. Pry hetym banki taksama nie zastajucca ŭ baku ad hetaj prablemy. Pavodle słoŭ Žyškieviča, kab stvaryć dla klijentaŭ kamfortnyja ŭmovy kredytavańnia, šerah bankaŭ staŭ aktyŭna raźvivać takuju formu kredytavańnia, jak kuplu rublovych ablihacyj.

«Klijent, jak źmianiŭ bankaŭski kredyt na ablihacyju, atrymlivaje źmianšeńnie pracentnaj staŭki»,- zaznačyŭ jon.

Apošni raz staŭka refinansavańnia była pavyšana 13 lipienia — z 18 da 20% hadavych.

Heta ŭžo šostaje z pačatku 2011 hoda pavieličeńnie staŭki. Jana pavyšałasia 16 sakavika (z 10,5 da 12%), 20 krasavika (da 13%), 18 maja (da 14%), 1 červienia (da 16%) i 22 červienia (da 18% hadavych).

«Płanamiernaje pavyšeńnie pracentnych stavak budzie sadziejničać uzmacnieńniu pryciahalnaści rublovych układaŭ nasielnictva i arhanizacyj u bankach, umacavańniu kursu nacyjanalnaj valuty i tym samym rostu davieru da jaje z boku ŭsich ekanamičnych ahientaŭ», — prakamientavaŭ Nacbank źmianieńnie staŭki.

Miž tym asnoŭnymi kirunkami hrašova-kredytnaj palityki na 2011 hod praduhledžana źnižeńnie staŭki refinansavańnia da kanca hoda da 8–10% hadavych.

Kamientary3

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj32

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi pierastali pradavać zimovaje dyzielnaje paliva «Arktyka». I zrabili heta śviadoma2

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

«Bro, nie kuplaj sabie bulbiany miašok — idzi ŭ zału»: biełaruski viadučy TNT raskrytykavaŭ mužčynskija kaściumy oviersajz13

Biełaruska Maryna Zujeva zaniała na Alimpijadzie 15‑je miesca2

«Čaroŭny trusik» Juryj Dziemidovič uznačaliŭ rasijski pravincyjny opierny teatr13

Cichanoŭskaja pryznałasia, što mała čym moža pamahčy biełarusam u Hruzii10

Adklučeńnie ad Starlink zapavoliła tempy rasijskaha nastupleńnia. Ale ci nadoŭha?6

Na Mahiloŭščynie buduć vyrablać čyrvonuju ikru, ale nie dla taho, kab jaje jeści5

Zachodnija śpiecsłužby sumniajucca, što za zamacham na hienierała Alaksiejeva staić Ukraina4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj32

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić